6. Kultúrnou zaujímavosťou je tvorenie litovských ženských priezvisk. Keď priezvisko končí na -ytė, -utė alebo -aitė, ide určite o slobodnú slečnu. Keď sa priezvisko ženy končí na -ienė, ide o vydatú ženu. Takže, ak sa slečna Paulauskaitė vydá, jej priezvisko sa zmení na pani Paulauskienė.
7. Písmená č, š a ž si litovčina vypožičala v 19. storočí z češtiny a vložila do vlastnej abecedy.
8. Najdlhšie slovo v litovčine je Nebeprisikiškiakopūsteliaujantiesiems. Má 37 písmen a v preklade znamená niečo ako „pre toho človeka, ktorý niečo dáva tým, ktorí už nevedeli zbierať drevnaté šťavele“. Nie je to právne užitočný každodenný výraz, ale Litovčania radi učia cudzincov toto slovo.
9. Pašeráci kníh sú v Litve považovaní za národných hrdinov. Koncom 19. storočia boli v Litve, ktorá bola v tom čase pod nadvládou Ruska, zakázané texty v latinke. V tých časoch preto niektorí odvážlivci pašovali litovské knihy z Pruska, aj napriek hrozbe straty života.
10. Litovčina a lotyština patria síce do jednej skupiny baltských jazykov, ale tieto jazyky si nie sú navzájom zrozumiteľné.
