Ako píše aj portál UNILAD Tech, jednou z najväčších a najstarších otázok, ktoré zamestnávajú ľudstvo, je nepochybne aj táto: „Existuje posmrtný život?“ Zrejme každý má o odpovedi vlastnú predstavu, konkrétne dôkazy však nemáme. Téme sme sa venovali aj v samostatnom článku. Odpoveď sa nám pokúša a pokúšalo predostrieť mnoho filozofov, teológov, ale aj vedcov.
Náboženskí vodcovia sa väčšinou zhodujú, že nejaká forma posmrtného života existuje. Každý z nich ho však opisuje inak, v kontexte svojej náboženskej viery. Vedecký konsenzus však tvrdí, že život po smrti nie je možný z toho dôvodu, že smrť znamená aj zánik vedomia. A bez vedomia nemôže byť reč o žiadnom živote.
Ani v tejto otázke však nepanuje medzi vedcami stopercentná zhoda. Fyzička a profesorka nanotechnológie Maria Strømme prišla s odlišnou hypotézou. Podľa nej naše vedomie nevzniká v našom mozgu. Namiesto toho Strømme ľudské vedomie popisuje ako stavebný kameň vesmíru. Tým pádom vedomie smrťou človeka nezaniká, ale vracia sa do univerzálneho poľa – akéhosi spoločného vedomia. Podľa odborníčky by sa týmto spôsobom dali vysvetliť aj rôzne záhadné fenomény ako telepatia, zážitky blízkej smrti a v budúcnosti by vedci mohli získať aj presnejší obrázok o živote po smrti.
Vedomie podľa vedkyne smrťou nezaniká
Strømme svoju hypotézu nazvala Nová teória vedomia. Podľa nej tvorí základ vesmíru jedno vedomie, pričom individuálne vedomie je ilúzia. Po smrti sa vedomie vráti do tohto obrovského poľa vedomia, podobne ako keď sa kvapka potápa do oceánu. „Vlna má dočasnú formu, ale voda, ktorá ju nesie, nezmizne, keď vlna ustúpi. Základný substrát vedomia nezačína ani nekončí telom, rovnako ako oceán nezačína ani nekončí objavením sa jedinej vlny,“ vysvetlila.
Jej model zohľadňuje aj zážitky blízke smrti či terminálnu luciditu. Materialistickejšie teórie ich väčšinou neberú do úvahy. „Ak individuálne uvedomenie nie je generované iba mozgom, ale je prejavom hlbšieho poľa, ako naznačuje môj model, potom momenty, keď je mozog narušený, by mohli umožniť atypický prístup k tomuto základnému poľu,“ uviedla Strømme.
Pravdou ostáva, že podobnú predstavu posmrtného života ako predkladá Strømme nájdeme vo viacerých spisoch rôznych náboženstiev. „Texty hlavných náboženstiev ako Biblia, Korán a Védy často opisujú prepojené vedomie. Tí, ktorí ich napísali, používali metaforický jazyk na vyjadrenie postrehov o podstate reality,“ ozrejmila vedkyňa. „Raní kvantoví fyzici dospeli k podobným myšlienkam pomocou vedeckých metód. Teraz nastal čas, aby tvrdá veda – teda moderná prírodná veda – začala túto tému vážne skúmať,“ dodala.
Iní vedci oponujú
Faktom však ostáva, že hoci táto hypotéza môže znieť lákavo, stále nemáme žiadne dôkazy o tom, že by bola pravdivá. Profesor kozmológie Sean Carroll má na túto otázku úplne opačný názor. Ako sme informovali aj v našom článku, podľa neho posmrtný život jednoducho nie je možný. „Tvrdenia, že niektoré formy vedomia pretrvávajú po tom, čo naše telá zomrú a rozložia sa na základné atómy, čelia jednej obrovskej a neprekonateľnej prekážke: v rámci fyzikálnych zákonov neexistuje žiadny spôsob, ako umožniť informáciám uloženým v našich mozgoch, aby pretrvali po smrti,“ vyjadril sa. Podľa neho by sme to teda mali vziať na vedomie. „Nie je žiadny dôvod byť agnostikom ohľadom myšlienok, ktoré sú také dramaticky nekompatibilné so všetkým, čo vieme o modernej vede,“ dodal.
