Slovenský bankový trh čaká od posledného marcového dňa zásadné zemetrasenie, ktoré definitívne mení pravidlá hry v prístupe k vlastným peniazom. Tatra banka, ako jeden z kľúčových hráčov, prepisuje svoj sadzobník spôsobom, ktorý fakticky penalizuje tradičné bankovníctvo.
Ako informoval web Techbyte, kým doteraz bol osobný kontakt v pobočke vnímaný ako štandardná služba, po novom sa stáva exkluzívnou záležitosťou. Tento krok nie je len lokálnym rozhodnutím jednej inštitúcie, ale jasným odrazom širšieho európskeho trendu smerujúceho k úplnej digitalizácii, kde fyzické bankovky a mince predstavujú pre finančné domy neželanú nákladovú záťaž.
Desať eur za jeden jediný výber hotovosti pri priehradke. To je nová realita, ktorá čaká klientov namiesto doterajších šiestich eur. Takmer stopercentný nárast ceny za manipuláciu s vlastnými úsporami je jasným signálom: banka chce mať svoje pobočky bezhotovostné.
Argumentácia rastúcimi nákladmi na bezpečnosť, prepravu a personálne kapacity je síce ekonomicky logická, no pre bežného spotrebiteľa predstavuje tvrdú bariéru. Inštitúcia otvorene tlačí klientov do digitálneho priestoru a k bankomatom, kde sú transakčné náklady pre banku minimálne.
Tatra banka hlási aj ďalšie zmeny
Reštrikcie sa však nezastavili len pri výberoch. Ak podnikateľ potrebuje rozmeniť bankovky alebo vložiť väčšie množstvo mincí, narazí na rovnaký poplatkový strop. Minimálna sadzba za spracovanie mincí sa takisto zvyšuje na desať eur, čo v kombinácii s päťpercentným poplatkom zo sumy robí drobné hotovostné operácie absolútne nerentabilnými. Banka zároveň čistí svoje portfólio od služieb, ktoré si vyžadujú osobnú asistenciu, ako je napríklad vinkulácia hotovosti pri prevode nehnuteľností, ktorá z ponuky úplne mizne.
Ako uvádza web Financnykompas, banková politika v roku 2026 jasne pritvrdzuje a bremeno nákladov prenáša na všetkých klientov bez ohľadu na výšku ich konta. Najvýraznejší zásah pocítia rodiny využívajúce dodatkové karty k bežným účtom. Tam poplatok vyskočil trojnásobne – z pôvodných 50 centov na 1,50 eura.
Podobne nekompromisne banka postupovala aj pri zlatom segmente, kde sa cena za druhú kartu do rodiny vyšplhala z 1,50 eura na rovných 5 eur. Hlavné debetné karty pritom zdraželi plošne, pričom ich mesačné vedenie začína na troch eurách pri štandarde a končí na desiatich eurách pri zlatej edícii.
Ešte citeľnejší finančný prievan nastáva v prémiovom segmente Visa Platinum. Hoci sa očakávalo, že lojalita najbohatších bude odmenená, opak je pravdou. Mesačný poplatok za hlavnú kartu narástol o celých desať eur na konečných 30 eur.
Banka tak efektívne zvyšuje výnosy naprieč celým portfóliom, pričom klientov motivuje k digitalizácii rušením poplatkov za hotovostné úhrady či ukončením služby urgentného vydávania plastových kariet. Novým štandardom sa stáva okamžitá aktivácia v digitálnej peňaženke, ktorá nahrádza drahú a pomalú fyzickú výrobu.
Krízové situácie
Digitálna revolúcia zasiahla aj krízové situácie. Ak dnes stratíš kreditnú kartu, na jej urgentné fyzické vydanie môžeš zabudnúť. Banka túto službu ruší a odkazuje klientov na mobilné peňaženky v telefónoch. Hoci na fyzický plast si počkáš v štandardnej lehote, platiť môžeš takmer okamžite prostredníctvom digitalizovanej verzie.
Tento prístup však predpokladá, že každý klient disponuje moderným smartfónom a potrebnou technickou gramotnosťou. Program odmeňovania sa po novom zameriava na vysoké vklady. Novou vstupenkou k odpusteniu poplatku za účet je zostatok vo výške aspoň 20 000 eur.
Strategický tlak na digitalizáciu v slovenských cenníkoch dokonale korešponduje s plánmi Európskej centrálnej banky. Frankfurt už intenzívne testuje digitálne euro a technológie podmienených platieb, ktoré majú fyzickú menu nahradiť.
Kým komerčné banky trestajú používanie hotovosti vysokými poplatkami, centrálna autorita pripravuje infraštruktúru, v ktorej peniaze odídu z účtu až po doručení tovaru. Fyzická forma meny sa tak pomaly, ale nezvratne stáva archaizmom, za ktorý si budeme musieť draho priplatiť.
