Používaš internetové obchody alebo kupuješ cestovné lístky online? Pravdepodobne si už pri vypĺňaní formulára narazil na kolónky, ktoré pôsobili skôr ako zbytočná formalita než niečo potrebné pre samotný nákup. Nový rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) teraz potvrdzuje, že nie všetky otázky v online formulároch sú v poriadku.
Hoci na prvý pohľad ide len o drobnosť, rozhodnutie má veľký význam pre ochranu osobných údajov. Prevádzkovatelia webov totiž budú musieť lepšie zdôvodniť, prečo od teba určité údaje pýtajú. Inak riskujú, že ich prax bude v rozpore s GDPR.
GDPR ako základná ochrana
Podľa právnikov je rozhodnutie EÚ v súlade so zásadou, že osobné údaje sa môžu spracúvať len vtedy, keď sú primerané a nevyhnutné. To znamená, že ak si napríklad kupuješ lístok na autobus, predajca od teba môže pýtať len tie informácie, ktoré naozaj potrebuje, aby ti cestovný doklad vystavil.
Ak však začne zisťovať aj to, ako si praješ byť oslovený – „pán“ alebo „pani“ – a táto informácia nemá žiadny reálny význam pre samotný nákup, už ide o zbytočné zhromažďovanie dát.
Čo je ešte dovolené
Rozsudok ale neznamená, že online služby nemôžu zbierať žiadne údaje. Práve naopak – ak je spracúvanie opodstatnené a nevyhnutné, je úplne v poriadku. Napríklad pri personalizovaných produktoch či službách môže mať význam, že zákazníka oslovíš konkrétnym titulom alebo prispôsobíš ponuku jeho preferenciám.
Dôležité je, aby bolo zákazníkovi jasne vysvetlené, prečo je daný údaj potrebný. Vtedy sa stále bavíme o súlade s GDPR.
Kedy už je to problém
Naopak, problém nastáva vtedy, ak sa údaje zbierajú len z marketingových dôvodov a zákazník nemá možnosť ich poskytnutie odmietnuť. Ak niekto nemôže dokončiť objednávku bez toho, aby vyplnil zbytočné kolónky, ide o porušenie zásady minimalizácie údajov.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ tak pripomína, že hranica je tenká a prevádzkovatelia by si mali dobre rozmyslieť, čo od ľudí pýtajú.
Čo z toho plynie pre prevádzkovateľov
Právnik Leo Teodor Vojčík upozorňuje, že kľúčové je mať jasno v tom, prečo konkrétny údaj potrebujú. Ak to nedokážu zrozumiteľne vysvetliť, riskujú problémy nielen so zákazníkmi, ale aj s úradmi.
Rozsudok teda neprináša úplne nové obmedzenia, ale pripomína základné pravidlo: osobné údaje sa majú spracúvať iba vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné.
