Motoristi, ktorí pravidelne jazdia južnou trasou Slovenska, túto správu počuť nechceli. Projekt tunela Soroška, ktorý mal zlepšiť spojenie medzi Bratislavou a Košicami, sa opäť odkladá na neurčito. Štát namiesto výstavby rýchlostnej cesty R2 zvolil lacnejšie riešenie – rozšírenie existujúcej cesty cez horský priechod.
Pre vodičov to v praxi znamená jediné: namiesto rýchleho prejazdu tunelom ich čaká aj naďalej jazda cez Sorošku, len po o niečo širšom asfalte. Úsek pri Rožňave pritom patrí dlhodobo k najproblematickejším miestam južného ťahu na východ. Téme sa venoval portál Autoviny.
Tunel, o ktorom sa hovorí desaťročia
Horský priechod Soroška je pre vodičov dobre známy. V zime ho komplikujú kamióny uviaznuté v stúpaní a neprejazdné úseky, v lete zas kolóny za pomalými nákladnými autami. Práve preto vznikol plán vybudovať 4,2-kilometrový tunel, ktorý mal tieto problémy definitívne vyriešiť a stať sa súčasťou rýchlostnej cesty R2 medzi západom a východom Slovenska.
Projekt sa však vlečie už roky. Národná diaľničná spoločnosť síce kedysi vyhlásila verejné obstarávanie, no v roku 2020 ho zrušila a odvtedy tunel postupne vypadol z dopravných priorít štátu. Minister dopravy už skôr naznačil, že južná diaľnica aktuálne nepatrí medzi kľúčové investície.
Teraz prichádza ďalší posun: namiesto razenia tunela sa pripravuje modernizácia existujúcej cesty I/16 cez priechod Soroška. Slovenská správa ciest už podpísala zmluvu na projektovú dokumentáciu so spoločnosťou Amberg Engineering, ktorá má riešenie navrhnúť.
Namiesto tunela širšia cesta
Nový plán počíta s úpravou približne trojkilometrového úseku priamo v horskom priechode. Súčasná cesta široká necelých 10 metrov by sa mala rozšíriť približne na 13,5 metra a v stúpaniach má pribudnúť tretí pruh pre pomalé vozidlá. Projekt zahŕňa aj rekonštrukciu oporných múrov, stabilizáciu svahov a lepšie odvodnenie, čo má znížiť nehodovosť najmä v zimných mesiacoch.
Takéto riešenie dlhodobo podporovali aj ekonomickí analytici. Intenzita dopravy na Soroške totiž podľa odhadov ani v budúcnosti nemá presiahnuť približne 10-tisíc vozidiel denne, čo je výrazne menej než na hlavných diaľničných ťahoch. Aj preto sa tunel čoraz viac javil ako finančne náročný projekt s otáznou návratnosťou.
Tunel mal pritom v minulosti aj odvážne vízie. Objavil sa napríklad návrh, že ak by sa pri razení narazilo na jaskynné priestory Slovenského krasu, mohli by byť presklené a vodiči by počas jazdy sledovali podzemné scenérie. Dnes je už jasné, že takýto unikát zostane len v rovine predstáv.
Ak sa súčasný plán potvrdí, južná diaľničná trasa medzi Bratislavou a Košicami bude mať naďalej slabé miesto práve na Soroške. Motoristi síce dostanú bezpečnejší a širší priechod, no sen o plynulej jazde tunelom pod kopcom sa opäť vzdialil.
