Rómska komunita disponuje mnohými hudobnými talentmi – nie nadarmo sa hovorí, že im hudba koluje v žilách. Mnohé z nich však ostávajú nepovšimnuté. Aby to tak neostalo ani o minútu dlhšie, v dnešnom článku ti predstavíme tri úchvatné ženy rómskeho pôvodu, ktoré obrátili svetovú hudobnú scénu hore nohami. Počul si o niektorej z nich už predtým?

1. Esma Redžepova-Teodosievska

Talentovaná speváčka a skladateľka si za šírenie povedomia o rómskej kultúre v tom najlepšom zmysle slova vyslúžila titul „cigánskej kráľovnej“. Jej hudobné začiatky však vôbec neboli jednoduché. Redžepova sa narodila 8. augusta 1943 v hlavnom meste dnešného Severného Macedónska v Skopje ako druhá najmladšia zo šiestich súrodencov. K hudbe ju to lákalo odjakživa, jej rodičia tento nápad rázne zavrhovali.

Predstava, že by mali v dome ďalšiu nevydatú hudobníčku, sa im značne priečila – stačila im jedna dcéra, ktorá už v sedemnástich rokoch vystupovala po kaviarňach. V tom čase bola hudba výsadou vydatých žien. Bolo neprípustné a zahanbujúce, aby sa žena bez manžela na verejnosti pýšila svojím talentom, nadaná 13-ročná Rómka sa ale nedala odradiť.

Na podnet svojho učiteľa sa poza chrbát rodičov zúčastnila školskej talentovej súťaže Rádia Skopje. Vystúpila s tradičnou piesňou A bre babi sokerdžan, ktorá sa vďaka nej stala prvou rómskou piesňou vôbec, ktorú rádio odvysielalo. S prehľadom porazila zvyšných 57 škôl, súťaž vyhrala a domov si odniesla 9-tisíc dinárov.

Zhodou okolností presne tam stretla svojho manažéra a časom aj budúceho manžela Steva Teodosievskeho. Možno ho označiť za vizionára. Hoci Teodosievski pochádzal z chudobných pomerov, podarilo sa mu založiť na vtedajšie pomery veľký folklórny súbor Ansambl Teodosievski a jeho cieľ bol jasný – ukázať ľuďom nezameniteľné čaro rómskej hudby.

Bol si vedomý, že má pred sebou tŕnistú cestu. Nebol to len rasizmus zo strany kaukazských Juhoslovanov – ani samotní Rómovia nemali o muzikantoch zo svojich radov vysokú mienku. Tým dupľom, ak išlo o ženy.

Teodosievski napriek tomu veril, že Redžepovej hlas ich názor zmení. Videl v nej veľký potenciál, dúfal, že z nej jedného dňa bude jedna z najvplyvnejších hudobníčok, akú ich krajina kedy mala… zároveň však vedel, že tam ešte nie je. Jej hlas bol brilantný, ale nie dokonalý. Preto jej odporučil, aby sa prihlásila na hudobnú akadémiu v Belehrade, a Redžepova súhlasila.

Dnes už vieme, že to bolo dobré rozhodnutie. Po dvoch rokoch štúdia na akadémii sa pridala k folklórnemu súboru, s ktorým následne precestovala hodný kus Juhoslávie. V roku 1961 v chorvátskom Záhrebe pod záštitou najväčšieho hudobného vydavateľstva v Juhoslávii Jugoton vydala svoj prvý album. Jeho súčasťou bola aj pieseň Chaje Shukarije, ktorú Redžepova napísala sama a spievala sa v rómčine. Stala sa veľkým hitom, a hoci jej prvým, rozhodne nie posledným.