V oblasti správy dôchodkových fondov sa črtajú významné zmeny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje novú legislatívu. Tá by mohla zásadne ovplyvniť spôsob, akým dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) narábajú so zverenými prostriedkami.
Hlavným cieľom tejto iniciatívy je efektívnejšie využitie potenciálu nahromadených finančných prostriedkov na podporu rozvojových projektov v rôznych oblastiach slovenského hospodárstva. Téme sa venovala agentúra TASR.
Situácia je o to významnejšia, že ku koncu januára 2025 dosiahol celkový objem spravovaného majetku v DSS impozantnú sumu 17,4 miliardy eur. Ako uvádza ministerstvo: „Investičné príležitosti vhodné na financovanie náročných projektov štátu využitím aktív v dôchodkových fondoch na Slovensku neexistujú, v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch majú síce aktuálne slovenské štátne dlhopisy zastúpenie na úrovni približne jednej miliardy eur, priame využitie týchto aktív na financovanie rozvoja reálnej ekonomiky však chýba.“
Nové možnosti a bezpečnostné opatrenia
Navrhovaná úprava regulačného rámca by vytvorila priestor pre DSS na diverzifikáciu investičných portfólií prostredníctvom nových finančných nástrojov. Tento krok by mohol priniesť lepšie zhodnotenie úspor budúcich dôchodcov pri zachovaní potrebnej miery bezpečnosti investícií.
Ministerstvo však zdôrazňuje potrebu obozretného prístupu: „Vzhľadom na to, že účelom starobného dôchodkového sporenia je zabezpečenie príjmu v starobe, bude potrebné sa zaoberať obozretným kvalitatívnym aj kvantitatívnym vymedzením takejto investície a optimálnym nastavením požiadaviek na diverzifikáciu portfólia.“
Kľúčovým aspektom navrhovaných zmien zostáva zachovanie autonómie DSS pri investičných rozhodnutiach. Rezort jasne deklaruje, že „je nevyhnutné, aby rozhodnutie o investičnej stratégii a objeme takéhoto typu investície aj naďalej vykonával výlučne správca. Tým je dôchodková správcovská spoločnosť.“ Tento prístup má zabezpečiť profesionálne riadenie investícií a ochranu záujmov sporiteľov.
Pripravované zmeny tak predstavujú vyvážený kompromis medzi snahou o efektívnejšie využitie dôchodkových úspor a zachovaním bezpečnosti vložených prostriedkov. To je pre budúcich dôchodcov kľúčové.
