Niekedy máme tendenciu predpokladať, že väčšina zvierat žije krásny divoký život a trávi celé dni pofľakovaním sa v prírode, náhodným párením a ležaním na slnku. Dovoľ, aby sme ťa vyviedli z omylu. Zhromaždili sme zbierku naozaj podivných faktov o zvieratách, vďaka ktorým si uvedomíš, že život zvierat vo voľnej prírode nie je vždy prechádzka ružovou záhradou.
Je to smútok, nie spln, ktorý spôsobuje, že vlky vyjú
Hoci vlky občas vyjú aj preto, aby odohnali iné vlky zo svojho územia, vedci zistili, že niektoré vytia majú omnoho osobitejšiu a jemnejšiu stránku. Štúdie ukázali, že vlky vyjú, aby našli chýbajúcich členov svojej svorky, a že čím bližší vzťah má vyjúci vlk k chýbajúcemu členovi svorky, tým bola intenzita zavýjania silnejšia.
Väčšina chobotníc má tendenciu byť samotárom
Priemerná chobotnica má väčšinou tendenciu byť samotárom a niektoré sa dokonca obrnia vo svojich podvodných úkrytoch kameňmi. Aj keď sa pária s rôznymi inými chobotnicami, majú tendenciu byť nešťastnými rodičmi, ktorí odovzdávajú svojim potomkom veľmi málo vedomostí. Malá chobotnica tak môže zabudnúť na hocijakú zásadnejšiu rodičovskú podporu.
Vtáky potrebujú na prehltnutie gravitáciu
Hoci NASA pôvodne myslela, že vziať vtáky do vesmíru by bol skvelý nápad, pretože sú vcelku nenáročné na údržbu, plán sa pokazil v okamihu, keď si vedci uvedomili, že vtáky nemôžu prehĺtať bez gravitácie. Ako sa ukázalo, hrdlá väčšiny vtákov sú len akési gravitačné žľaby, a preto nakláňajú hlavy dozadu, aby prehltli.
Žirafy spia vo voľnej prírode len 20-30 minút denne
Väčšina žiráf nielenže spí v stoji, ale spí veľmi málo. Žirafy vo voľnej prírode spia len asi 20-30 minút denne prostredníctvom série krátkych zdriemnutí. Potrebujú totiž zostať v strehu pred predátormi.
Myši vedia vycítiť, keď sú iné myši smutné
Štúdia z Montrealskej univerzity ukazuje, že myši skutočne pociťujú empatiu, keď je niektorý z príslušníkov ich druhu smutný alebo pociťuje bolesť. Opäť jedna vlastnosť, ktorú máme s myšami spoločnú.
Ukázalo sa, že ošípané sú múdrejšie ako priemerné 3-ročné dieťa
Ukázalo sa, že ošípané sú nielen múdrejšie ako psy, ale pokiaľ ide o inteligenciu, môžu dokonca predbehnúť vaše priemerné batoľa. Štúdia dokonca odhalila, že vo videohrách ovládaných joystickom vynikajú ešte lepšie ako väčšina primátov.
Matky vačice a ich potomstvo na chrbte
Mláďa vačice strávi prvé tri mesiace svojho života vo vačku svojej matky, kde sa kojí, kým nie je dosť staré na to, aby vyliezlo von. Stále však nie je celkom pripravené čeliť svetu, ale zvyčajne strávi nasledujúce dva týždne na matkinom chrbte. Keď sú mláďatá vačice dosť veľké, začnú jeden po druhom odpadávať. Sú totiž už dostatočne veľké a zrelé na to, aby mohli čeliť svetu.
Vrany si zapamätajú tvoju tvár
Pokiaľ ide o vrany, rozhodne to nie sú vtáky, ktoré môžeme podceňovať v akomkoľvek ohľade. V prírode východnej Európy zrejme ide o zvieratá, ktoré sa dajú považovať za inteligenčnú elitu. Okrem toho sem patrí aj straka, havran, krkavec, kavka a podobne.
Výskum ukazuje, že ak sa vrana cíti tebou ohrozená, bude si pamätať tvoju tvár po zvyšok svojho života a zaútočí na teba verbálne a možno aj fyzicky pri každej príležitosti, ktorú dostane. Často aj s pomocou svojich ostatných vrán – jej priateľov.
Medvede grizly cítia pachy zo vzdialenosti takmer 30 kilometrov
Videl si film Na ostrie noža z roku 1997? Ak nie, tak vedz, že všetko ohľadom toho, ako sa správa medveď grizly v divokej prírode, je pravda. Vo filme uniká pred medveďom dvojica Anthony Hopkins a Alec Baldwin a majú istý problém, keď nezahrabú do zeme zakrvavené šaty ich kamaráta, ktorého poranil medveď. Grizly cíti pachy naozaj na vzdialenosť desiatok kilometrov. Vie o tebe na základe pachu skôr, ako ťa vidí vizuálne, a to mu dovoľuje svoju korisť prenasledovať a stopovať.
Kozy majú takmer 360-stupňové videnie
Všimli ste si niekedy, aké majú kozy zvláštne zrenice? Ako sa ukázalo, zvláštny tvar sa im hodí, pretože kozám umožňuje vidieť niečo v rozmedzí 320-340 stupňov, zatiaľ čo ľudia dokážu vidieť iba 160-210 stupňov bez toho, aby potrebovali pohnúť hlavou.
Slony nevedia skákať
Hoci basketbalová kariéra nezapadá do plánov pre zrejme žiadneho slona, hlavným dôvodom, pre ktorý slony nemôžu skákať, je, že to nepotrebujú. Majú tendenciu spoliehať sa viac na svoju masívnu veľkosť a navzájom sa chrániť pred predátormi. Matka príroda im skákanie do výbavy pri konfigurácii druhu nepridala.
Červené pandy môžu byť príbuznými s veľkými pandami, mrožmi alebo skunkami
Pravdou je, že pandy červené v skutočnosti nie sú pandy a nie sú zároveň ani blízkymi príbuznými medveďom, ako sa pôvodne predpokladalo. Hoci sa ich vedci v priebehu rokov pokúšali spojiť s rôznymi skupinami, pravdou je, že ide skôr o vlastný a samostatný druh zvieraťa.
Pohár medu by stál 182 000 dolárov, ak by včely požadovali minimálnu mzdu
Stránka Sadanimalfacts.com, ktorá odhaľuje a následne aj ilustruje fakty o zvieratách, zistila, že včela medonosná je veľmi málo platená. Ak by sme mali dať minimálny plat každej jednej včele, ktorá sa podieľala na tvorbe medu, tak by klasický pohár stál približne 182-tisíc dolárov.
Vtáky plačú, aby zbavili telo soli
Vtáky v USA a Mexiku známe ako „roadrunners“ (rod Geococcyx) patria medzi výnimočné druhy zvierat. Sú to síce iba dva samostatné druhy, ale ich spôsob života je v niektorých detailoch fascinujúci. Môžu skutočne prežiť veľmi dlhý čas bez vody, pokiaľ požierajú korisť s vysokým obsahom vody. A na tento účel majú špeciálne žľazy pri očiach, ktoré im pomáhajú „plakať“, aby tak vylúčili z tela prebytočnú soľ.
Aligátorov mozog má váhu ako jedno oreo
Aj keď sú aligátory úžasné stvorenia, pokiaľ ide o mozgovú hmotu, nie je to žiadna sláva. Zatiaľ čo priemerný mozog dospelého človeka váži 1 300 – 1 400 gramov, mozog aligátora váži v priemere 8,4 gramu. To je približne váha jedného kolieska sušienky orea. To je na niekoľko stoviek kíl vážiaceho tvora skutočne málo.
