Kinematografia je obrovský oceán, v ktorom sa skrývajú filmové postupy a žánre, o ktorých možno veľa ľudí nevie. Tak napríklad, tušil si, že existuje niečo ako verbatim filmy? Na tento pozoruhodný typ snímok upozornil aj portál Hashtag. V porovnaní s inými filmami sa líši hlavne v jednej kľúčovej veci, a tou je scenár. Ten sa všeobecne považuje za najdôležitejší prvok filmu. Napokon, v podobnom duchu sa vyjadril aj kultový režisér Alfred Hitchcock.
Portál The Guardian píše, že na otázku, čo je potrebné na skvelý film, odpovedal: „Scenár, scenár a scenár.“ Aj z toho dôvodu si práve na scenároch dávajú tvorcovia poriadne záležať (alebo by aspoň mali). Pretože film môže byť perfektne nakrútený a so skvelými hereckými výkonmi, ale ak má hlúpy scenár, tak fungovať nebude. Verbatim filmy však k scenárom pristupujú odlišne. Väčšinou spracúvajú skutočné príbehy či kriminálne prípady a ich cieľom je priblížiť scenár čo najviac realite.
Čo najbližšie skutočnosti
V prípade týchto filmov sa teda využívajú skutočné dialógy z oficiálnych prepisov a nahrávok, ktoré následne prednášajú herci. Napokon, už slovo „verbatim“ znamená „doslovne“. V tomto ohľade sa teda verbatim filmy blížia dokumentu. Často využívajú aj jeho postupy, nenájdeme v nich teda skoro žiadnu výraznejšiu štylizáciu. Pravdaže, stále ide o hraný útvar, jeho cieľom je však priblížiť sa skutočnosti najviac, ako sa len dá.
Stáva sa tak, že niektoré verbatim filmy prenášajú dialógy z reálnych dokumentov od slova do slova. To je príklad výbornej drámy Reality, v ktorej si zahrala Sydney Sweeney. Ani jeden dialóg z tohto filmu nepochádza z hlavy scenáristov, ide o kompletne prevzatý výsluch Reality Winner (Sweeney) s agentmi FBI. Winner bola totiž obvinená z toho, že poskytla prísne tajné informácie novinárom. Ako predloha filmárom poslúžil oficiálny prepis výsluchu a nahrávky agentov.
Príklady verbatim filmov
Podobné dialógy v sebe teda nemajú ani stopu po nejakej štylizácii, sú prirodzené (a tým pádom aj nedokonalé) a celému filmu dodávajú výrazne autentický nádych. Verbatim filmy ale nie sú úplnou novinkou, stretli sme sa s nimi už v začiatkoch kinematografie.
Ako uvádza aj portál Anthology Film Archives, najznámejším klasickým dielom, ktoré do verbatim filmu môžeme zaradiť, je Utrpenie Panny Orleánskej od Carla Theodora Dreyera z roku 1928. Ten je založený na reálnych záznamoch procesu s Johankou z Arku. Podobne neskôr postupoval aj Robert Bresson vo svojom filme Proces Jany z Arcu z roku 1962.
Medzi súčasnejších zástupcov tohto typu filmov môžeme radiť filmy ako The Arbor (2010), Saint Omer (2022), Conspiracy: The Trial of the Chicago 8 (1987), Kapitálky (2020), Projekt Laramie (2002) či Charlie Victor Romeo (2013).
Najmä v posledných rokoch sledujeme zvýšený výskyt tohto zaujímavého žánru. Prečo ho diváci vyhľadávajú? Dôvodom môže byť fakt, že tieto filmy sa striktne držia skutočných udalostí a dialógov. Iste, máme nespočetne veľa filmov, ktoré sú nakrútené na motívy skutočných udalostí, avšak ich tvorcovia realitu často dopĺňajú o vlastné nápady, viacero vecí vynechávajú, prípadne pridávajú veci, ktoré sa nestali. Nemusia tak robiť zo zlého úmyslu zavádzať, ale pre dramatický efekt. Zároveň tým ale poskytujú skreslený pohľad na udalosť, o ktorej rozprávajú.
Prvky verbatim filmov v známych trhákoch
Verbatim filmy týmto problémom netrpia a diváci vďaka nim získavajú presný pohľad na známe prípady a v mnohom aj silnejší divácky zážitok. Pretože ničím neskreslená skutočnosť je veľakrát pôsobivejšia, než výmysly toho najlepšieho scenáristu. Nájdeme, pravdaže, aj snímky, ktoré nespadajú do čistého verbatim subžánru, ale opierajú sa oň.
Sem patrí napríklad aj epická biografická dráma Oppenheimer od Christophera Nolana z roku 2023, ktorá vychádza z reálnych a zdokumentovaných udalostí, výsluchov a oficiálnych prepisov. Svojím spôsobom z postupov verbatim filmu čerpá aj film Dvaja pápeži z roku 2019. Film je postavený na dialógoch pápeža Benedikta XVI. (Anthony Hopkins) a budúceho pápeža Františka (Jonathan Pryce) a vychádza z ich prejavov, názorov a spisov. Určite uznáš, že podobné diela majú svoju silu a pôsobivosť.
Asi sa teda nemôžeme čudovať, že ich diváci vyhľadávajú stále viac a viac. Ako si na tom ty? Dávaš prednosť dokumentárnej presnosti alebo skôr dramatizácii a určitej štylizácii?
