Kinematografia je obrovský oceán, v ktorom sa skrývajú filmové postupy a žánre, o ktorých možno veľa ľudí nevie. Tak napríklad, tušil si, že existuje niečo ako verbatim filmy? Na tento pozoruhodný typ snímok upozornil aj portál Hashtag. V porovnaní s inými filmami sa líši hlavne v jednej kľúčovej veci, a tou je scenár. Ten sa všeobecne považuje za najdôležitejší prvok filmu. Napokon, v podobnom duchu sa vyjadril aj kultový režisér Alfred Hitchcock.
Portál The Guardian píše, že na otázku, čo je potrebné na skvelý film, odpovedal: „Scenár, scenár a scenár.“ Aj z toho dôvodu si práve na scenároch dávajú tvorcovia poriadne záležať (alebo by aspoň mali). Pretože film môže byť perfektne nakrútený a so skvelými hereckými výkonmi, ale ak má hlúpy scenár, tak fungovať nebude. Verbatim filmy však k scenárom pristupujú odlišne. Väčšinou spracúvajú skutočné príbehy či kriminálne prípady a ich cieľom je teda priblížiť scenár čo najviac realite.
„Jedným z hlavných cieľov techniky verbatim je zachovať alebo uprednostniť formy jazyka, ktoré sú bežne potláčané, skresľované alebo transformované konvenčnejšími divadelnými či filmovými koncepciami dramatickej skladby. Tvorcovia, ktorí experimentovali s týmto prístupom, boli často vedení presvedčením, že bez ohľadu na to, čo sa môže stratiť zachovaním opakujúcich sa prvkov, neohrabanosti hovorenej reči alebo suchopárnosti úradných záznamov (ako sú súdne procesy či verejné vypočúvania), získa sa niečo dôležitejšie: autentickosť a jedinečná textúra ľudovej reči alebo priama stopa, ktorá pochádza zo začlenenia autentického, ‚nájdeného‘ jazyka,“ vysvetľuje portál Screen Slate.
Čo najbližšie skutočnosti
V prípade týchto filmov sa teda do filmového rozprávania preberajú dialógy z nahrávok, vyšetrovacích spisov či nahrávok. Napokon, už slovo „verbatim“ znamená „doslovne“. Pravdaže, nie všetky verbatim filmy sa tohto pravidla držia na sto percent. Niektoré skutočné záznamy pre dramatický efekt viac či menej upravujú, niektoré repliky škrtajú a iné dopĺňajú, aby im to lepšie sedelo do vízie režisérov, ktorú majú v hlave. Charakteristická je pre nich silná dokumentárnosť, napokon dosť často sa označujú aj ako dokudrámy. Hoci stále ide o hraný útvar, jeho cieľom je však priblížiť sa skutočnosti najviac, ako sa len dá.
V istom zmysle môže tento spôsob pripomenúť techniky, ktoré sa výrazne uplatňujú aj v konceptuálnom umení (výtvarnom či literárnom). Aj tie často pracujú s nájdeným či hotovým materiálom či textom, ktorý však stavajú do iných kontextov a súvislostí. Verbatim filmy však majú skôr za cieľ čo najpresnejšie vykresliť skutočný prípad.
Slovo od slova
Stáva sa však, že niektoré verbatim filmy prenášajú dialógy z reálnych dokumentov od slova do slova. Možno najvýraznejším príkladom tohto postupu je výborná dráma Reality z roku 2023, v ktorej si zahrala Sydney Sweeney. Ani jeden dialóg z tohto filmu nepochádza z hlavy scenáristov, ide o kompletne prevzatý výsluch Reality Winner (Sweeney) s agentmi FBI. Winner bola totiž obvinená z toho, že poskytla prísne tajné informácie o zasahovaní Ruska do amerických volieb novinárom. Ako predloha filmárom poslúžil oficiálny prepis výsluchu a nahrávky agentov. Ten bol najprv spracovaný ako divadelná hra Is This a Room od Tiny Satter a neskôr ako filmový scenár. Tina Satter sa na ňom podieľala v spoluprácii s Jamesom Paulom Dallasom a sama film aj režírovala.
Výsledkom tak bola snímka, ktorá dokázala zabodovať u kritikov aj divákov. Na stránke Rotten Tomatoes má momentálne 93 % pozitívnych recenzií, na Metacritic 84 bodov zo 100, čo značí „absolútne nadšenie“. Film práve vďaka scenáru pôsobí nesmierne intenzívne a emocionálne vyčerpávajúco. V spojení s réžiou a s výbornou Sydney Sweeney tak ide o poriadne silný zážitok. Ak si ho nevidel, rozhodne to naprav.
Ako režisérka prezradila v rozhovore pre portál Curzon, okrem scenára, bola dôležitá aj celková choreografia a práca s kamerou. „Pri filme sme mali množstvo choreografií a potom sme uvažovali o využití kamery na vnesenie trochy subjektivity – aby divák pocítil, aké to bolo pre Reality (hlavnú postavu) a občas aj pre agentov, byť všetci spolu v tom malom priestore,“ priblížila.
Príklady verbatim filmov
Verbatim filmy teda dokážu vyrozprávať príbeh iným spôsobom, než sme boli doteraz zvyknutí. A práve v tom spočíva ich nesmierna sila. Vďaka tomu, že dialógy v sebe teda nemajú ani stopu po nejakej štylizácii, sú prirodzené (a tým pádom aj nedokonalé) a celému filmu dodávajú výrazne autentický nádych. A ten sa, celkom logicky, prenáša aj na divákov. Hoci sa môže zdať, že podobný druh filmov sme tu doteraz nemali, nie je to celkom tak. Pravdou totiž je, že tu s nami boli už na úsvite kinematografie.
Ako uvádza aj portál Anthology Film Archives, najznámejším klasickým dielom, ktoré do verbatim filmu môžeme zaradiť, je Utrpenie Panny Orleánskej od Carla Theodora Dreyera z roku 1928. Ten je založený na reálnych záznamoch procesu s Johankou z Arku. Podobne neskôr postupoval aj Robert Bresson vo svojom filme Proces Jany z Arcu z roku 1962.
Medzi súčasnejších zástupcov tohto typu filmov môžeme radiť filmy ako The Arbor (2010), Saint Omer (2022), Letters Home (1986), Conspiracy: The Trial of the Chicago 8 (1987), Kapitálky (2020), Projekt Laramie (2002) či Charlie Victor Romeo (2013). „Šesť scén rekonštruuje udalosti v kokpitoch lietadiel v minútach predchádzajúcich haváriám, pričom využíva dialógy zo záznamov čiernych skriniek. Táto štúdia tímového manažmentu a správania sa ľudí v krízových situáciách je možno jedným z najdesivejších filmov, aké boli kedy natočené,“ priblížil film Charlie Victor Romeo portál Hyperallergic. Aj táto snímka, mimochodom, vychádza z divadelnej hry.
Prečo sú také populárne?
Aj na prijatí týchto filmov vidno, že diváci majú verbatim filmy radi. Dôvodom môže byť fakt, že sa striktne držia skutočných udalostí a dialógov. Iste, máme nespočetne veľa filmov, ktoré sú nakrútené na motívy skutočných udalostí, avšak ich tvorcovia realitu často dopĺňajú o vlastné nápady, viacero vecí vynechávajú, prípadne pridávajú veci, ktoré sa nestali.
Nemusia tak robiť zo zlého úmyslu zavádzať, ale skrátka pre väčší dramatický efekt. Daňou za to ale väčšinou býva, že tým poskytujú skreslený pohľad na udalosť, o ktorej rozprávajú. To niektorým divákom môže prekážať. V prípade verbatim filmov je priblíženie sa skutočnosti predsa len výraznejšie a teda aj vyobrazenie danej udalosti je objektívnejšie.
Prvky verbatim filmov v známych trhákoch
Verbatim filmy týmto problémom netrpia a diváci vďaka nim získavajú presnejší pohľad na známe prípady a v mnohom aj silnejší divácky zážitok. Pretože ničím neskreslená skutočnosť je veľakrát pôsobivejšia, než divoké výmysly toho najlepšieho scenáristu. Nájdeme, pravdaže, aj snímky, ktoré nespadajú do čistého verbatim subžánru, ale využívajú niektoré jeho postupy.
Sem patrí napríklad aj epická biografická dráma Oppenheimer od Christophera Nolana z roku 2023, ktorá vychádza z reálnych a zdokumentovaných udalostí, výsluchov a oficiálnych prepisov. Nejde síce o čistokrvný verbatim film, ale rozhodne sa skutočnosti približuje viac, než iné dramatizácie skutočných udalostí (obzvlášť, ak budeme brať do úvahy hollywoodsky mainstream).
Skutočný telefonický hovor
Zmieniť musíme aj silnú vojnovú drámu Hlas Hind Radžab od režisérky Kaouther Ben Hania. Tá dokonca získala nomináciu na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný film. Jej príbeh vychádza zo skutočných udalostí a odohráva sa v januári 2024 počas evakuácie mesta Gaza po vojenskej invázii Izraela do Pásma Gazy. Postupne, presne ako v realite, rekonštruuje pokusy dispečingu tiesňovej linky o záchranu šesťročného dievčatka Hind Radžab. Tá ostala uväznená pod autom. Tvorcovia čerpali zo skutočných záznamov telefonického rozhovoru Hind a pracovníkov tiesňovej služby.
„Všetko, čo v tom telefóne hovoria, je presným, doslovným prepisom toho, čo v tých hovoroch skutočne zaznelo,“ povedala režisérka pre portál The Nerve. Dodajme však, že v tomto prípade tiež nejde o verbatim, keďže skutočné udalosti sa odohrali počas troch hodín. Filmári ich museli stlačiť do 89 minút, hoci snímka pôsobí, akoby sa odohrávala v reálnom čase. Napriek tomu bola vernosť skutočným udalostiam vyzdvihovaná viacerými kritikmi. Samotný film, napokon, spadá do žánru dokudrámy, ktorá má k verbatimu blízko. Snímka obdržala nadšené recenzie a viacero ocenení.
Asi sa teda nemôžeme čudovať, že ich diváci vyhľadávajú stále viac a viac. Ako si na tom ty? Dávaš prednosť dokumentárnej presnosti alebo skôr dramatizácii a určitej štylizácii?
