7. Písal sa rok 2002. Dohodli sme sa, že sa stretneme na parkovisku a odtiaľ pôjdeme mojím autom do neďalekého baru. Ona mala Hondu Civic. Ja Mitsubishi 3000 GT. Hneď v prvej sekunde mi oznámila, že jej auto je lepšie, takže mojím nepôjdeme. Okej. Dorazili sme do baru, ona sa ožrala ako prasa a ja, keďže som svoje auto nechal na parkovisku, som musel zavolať kamošovi, aby ma prišiel vyslobodiť.
8. Celé rande, teda zhruba hodinu a pol, strávila na telefóne. Ani sa na mňa nepozrela. Napísal som kamarátovi, nech ma príde vyzdvihnúť, odišiel som na záchod a po ceste zaplatil. Keď som si prišiel zo stola zobrať mobil, po prvýkrát ku mne zdvihla zrak a spýtala sa, či sa niekam chystám. „Domov,“ odpovedal som. Ostala veľmi zaskočená.
9. Niekoľko týždňov sme si písali a zhruba každý druhý deň absolvovali videohovor. Mali sme mnoho spoločných záujmov a ja som sa nevedel dočkať, kedy sa konečne stretneme osobne. Prišiel som do reštaurácie a tam, nech sa na mňa nikto nehnevá, stála žena, ktorá vyzerala ako Shrek.
Vysvetlil som jej, že toto nepôjde, no zo slušnosti som ju aspoň odviezol domov. Ako sme zabáčali na jej príjazdovú cestu, pred vchodovými dverami som zbadal jej sestru. Ona bola tá, s ktorou som si celé tie týždne volal.
10. Mám ADHD, takže často zabúdam na predom dohodnuté veci. Aj na toto som zabudol. S babou sme mali ísť do baru oproti mojej obľúbenej kaviarni. V ten deň som si pokojne sŕkal kávičku, keď mi zrazu prišla správa, či som sa na ňu vykašľal. Takmer som ozelenel, vyhovoril som sa na zápchu na ceste a rýchlo prebehol cez ulicu. Našťastie to zobrala v pohode.
11. Išli sme spolu na turistiku. Celý čas nadávala na svojich kolegov a po dvoch hodinách som si už reálne začal želať, aby ma zavalil strom. Keď sme sa z toho kopca konečne zdriapali dole, povedala mi: „Necítim medzi nami žiadnu iskru… ale na večeru ma ešte pozvať môžeš, nie?“
12. Pozvala ma do kaviarne, v ktorej pracovala. Celý čas hrala na mobile (na najvyššej hlasitosti) hru a do toho sa ma sporadicky pýtala na moju prácu. Kedykoľvek som sa pokúsil nasmerovať konverzáciu inam, vždy to napokon otočila na to, čo robím. Po rande mi oznámila, že to medzi nami určite nebude fungovať, lebo „netočím o ničom inom ako o svojej práci“. Skoro ma vykotilo.
13. Baba sa ospravedlnila, že si musí odskočiť na toaletu. Prvých desať minút som bol v pohode, možno ju len od nervov prehnalo, no po dvadsiatich minútach už som začal byť nedočkavý. Nevedel som, čo robiť, tak som išiel na záchod aj ja a našiel ju (na pánskych záchodoch) súložiť s čašníkom. Vsunul som mu do vrecka peniaze za drink, čo som si objednal, a odišiel som.
14. Spýtal som sa, či má nejaké kontroverzné názory. Jej odpoveď bola: „Naozaj verím, že Zem je plochá.“ Začal som sa smiať, pretože som si myslel, že žartuje. Celý čas, čo sme si písali, totiž pôsobila veľmi inteligentne, a toto som od nej vôbec nečakal. Urazila sa, že sa jej vysmievam, a so slovami „veď ty si sa pýtal“ odišla.
Čítaj ďalej: „Nútil ma ísť na plastiku nosa.“ Momenty, keď si ženy uvedomili, že fakt majú na viac
