„Ty si taká milá, až si naivná“
Zabalené do úsmevu, no v skutočnosti ide o degradáciu. Ako keby dobrota znamenala hlúposť. Ako keby empatia bola slabosťou. Najhoršie je, že takéto vety často hovoria ľudia, ktorí sa sami správajú tvrdo a potrebujú si potvrdiť, že ich spôsob je ten správny.
„Aspoň sa snažíš“
Toto je veta, ktorá vie bolieť viac než kritika. Lebo „aspoň“ znamená, že výsledok nebol nič moc. Že to bolo slabé. Len si sa na tom narobil. Človek ti tým dá pocítiť, že si sa snažil, no aj tak to nestačí.
„Závidím ti, že ty to máš vždy jednoduché“
Toto je skrytá výčitka. Znie ako obdiv, no v realite ti niekto práve povedal, že tvoj úspech neberie vážne. Že ho pripisuje šťastiu, vzhľadu, náhode alebo tomu, že „si to mala ľahké“. A zároveň je to snaha uľaviť si, lebo uznať tvoju snahu by znamenalo priznať vlastnú pasivitu.
„Keby som ja vyzerala ako ty, tiež by som bol sebavedomý“
Toto nie je kompliment. Toto je minimalizovanie tvojej práce na sebe. Tvojho rastu. Tvojej cesty. Je to skratka, ktorá hovorí: ty to máš ľahké, ja nie. A pritom sebavedomie nie je bonus k tvári. Je to práca v hlave.
„Ty si taká iná než ostatné“
Na prvé počutie to znie ako niečo špeciálne. Lenže často to znamená: ostatné sú horšie, ty si výnimka. A tento typ „komplimentu“ sa často používa aj ako manipulácia. Lebo keď ťa niekto postaví na piedestál, ľahšie ťa potom prinúti byť taká, akú chce.
Prečo tieto vety tak zraňujú
Pretože sú neuchopiteľné. Nevieš povedať: to bolo hnusné. Lebo formálne je to stále „pochvala“. No ty to cítiš. Telo to cíti. V hlave ostane otázka, či si to len zle pochopil. A práve táto neistota je najväčšiou pascou.
Skutočný kompliment ťa nezmenší. Neporovná. Neuštipne ťa medzi slovami. Skutočný kompliment ti dá dobrý pocit aj o hodinu neskôr. Ak ťa po „pochvale“ začne tlačiť žalúdok, ak sa cítiš trápne alebo menšia, nie je to tebou. Je to tým, že niektorí ľudia si nevedia zvýšiť sebavedomie inak než tým, že ho zoberú niekomu inému.
