„Neviem, čo cítim“
Človek môže byť zmätený, lenže táto veta sa často používa aj vtedy, keď už vie úplne presne, čo cíti. Len sa bojí povedať: necítim to už tak. Znie to tvrdšie. A tak radšej povie: neviem.
„Ty si zaslúžiš niekoho lepšieho“
Táto veta je zdanlivo krásna, no v skutočnosti je to únik. Sebaobetovanie na oko. A zároveň spôsob, ako si zachovať obraz dobrého človeka. Preklad býva jednoduchý: ja už nechcem pokračovať, ale nechcem niesť vinu. Tak ti dám pocit, že rozchod je vlastne pre tvoje dobro.
„Uvidíme, ako to pôjde“
Uvidíme. Najnebezpečnejšie slovo vo vzťahoch. Lebo uvidíme znamená nič, žiadne rozhodnutie, žiadny záväzok, žiadna istota. Človek si tým necháva otvorené dvere. A ty tam stojíš ako niekto, kto čaká, kým sa druhý rozhodne, či si ťa nechá.
„Momentálne mi je lepšie, keď som sám“
Toto je už pomerne jasné. Lenže často sa to povie veľmi jemne, aby to nezranilo. A možno to ani nechce zraniť. No stále to znamená: nechcem ťa mať tak blízko ako predtým. A to je pre vzťah zásadná informácia.
„Nechcem sa hádať“
Často znamená: nechcem hovoriť pravdu, lebo by to vyvolalo konflikt. A konflikt je presne to, čomu sa chce vyhnúť. Lenže hádka nie je vždy zlá. Niekedy je to posledný spôsob, ako veci vyčistiť. A keď niekto odmieta aj len rozhovor, nie je to pokoj. Je to útek.
Prečo to ľudia robia
Lebo sa boja. Konfliktu. Sĺz. Viny. Zlej reputácie. Boja sa byť „tí, čo to ukončili“. Tak radšej nechajú vzťah vyhasnúť, než by ho ukončili. Je to pre nich pohodlnejšie, no o to bolestivejšie je to pre toho druhého.
Ak niekto chce odísť, nech odíde. Najhoršie je, keď to robí potichu, pomaly a s vetami, ktoré sa tvária ako starostlivosť. Lebo úprimný rozchod bolí. No rozchod, ktorý sa deje bez pomenovania, bolí dlhšie. A zanechá viac otázok než odpovedí.
