Nie sú to nadávky. Nie sú to kriky. Nie sú to priame útoky. A predsa po nich ostáva v miestnosti ticho, napätie a nepríjemný pocit, že sa niečo pokazilo. Pasívna agresia je majstrovstvo v skrývaní hnevu pod slušnosť, úsmev a „dobré úmysly“. Na prvý pohľad nič zlé. Medzi riadkami však všetko. Tieto vety sa hovoria potichu. Často s úsmevom. A práve preto sú také účinné.
„Ja by som to urobil inak, ale ty si sa rozhodol“
Znie to ako rešpekt k rozhodnutiu. V skutočnosti ide o výčitku zabalenú do zdvorilosti. Veta, ktorá hovorí: urobil si chybu, ale ja som ten lepší človek, takže to nepoviem priamo. Zodpovednosť sa presunie, napätie ostane.
„Ako myslíš“
Krátka veta, dlhý dosah. Veta „Ako myslíš.“ neznamená súhlas. Znamená rezignáciu zmiešanú s tichým odporom. Človek, ktorý ju povie, už nechce diskutovať. Chce, aby si cítil vinu. A často sa mu to aj podarí.
„Ja som to myslel dobre“
Klasická poistka. Ak sa ohradíš, vyzeráš precitlivený. Ak mlčíš, prehral si. Touto vetou sa ruší zodpovednosť za dopad slov. Úmysel má byť dôležitejší než dôsledok. A to je presne jadro pasívnej agresie.

„To bol len vtip“
Vtip, ktorý zabolí. Vtip, ktorý sa vysvetľuje. Vtip, pri ktorom sa nikto nesmeje. Táto veta slúži ako spätný chod. Ak reakcia nie je priaznivá, útok sa okamžite stiahne. Problém je, že stopa ostáva.
„Vidím, že si dnes nejaký/á citlivý/á“
Nie je to pozorovanie. Je to znehodnotenie reakcie. Presun viny. Namiesto toho, aby sa riešil obsah, rieši sa emócia. A tým sa celé napätie elegantne zametie pod koberec.
„Nechaj tak, ja to spravím sám“
Znie to ako pomoc. V skutočnosti ide o obvinenie z neschopnosti. Pasívna agresia tu pracuje s pocitom menejcennosti. A často sa objavuje práve v blízkych vzťahoch.
„Ja s tým problém nemám“
Najnebezpečnejšia veta zo všetkých. Pretože problém tam je, len sa o ňom nebude hovoriť. Táto veta uzatvára komunikáciu, nie konflikt. A ten sa vráti. Len neskôr a silnejší.
Pasívna agresia často nevychádza zo zloby. Skôr zo strachu z konfliktu, zo straty sympatií či z odmietnutia. Ľudia, ktorí ju používajú, sa naučili, že hnev je neprijateľný. Tak ho premenili na iróniu, mlčanie a nenápadné poznámky.

Záver
Nevinné vety dokážu zraniť viac než otvorená hádka. Pretože sa ťažšie chytajú, ťažšie pomenúvajú a ešte ťažšie sa proti nim bráni. Ak po niečom, čo niekto povedal, cítiš zvláštny tlak, zmätok alebo vinu bez jasného dôvodu, je dosť možné, že to nebola náhoda. Pasívna agresia totiž nekričí. Len potichu podkopáva vzťahy. A práve preto je také dôležité ju spoznať skôr, než začneš pochybovať o sebe.





















