„Musíš byť silný“
Veta, ktorá znela ako pochvala. Naučila nás vydržať. Prežiť. Neotravovať. No zároveň nás odnaučila požiadať o pomoc. V dospelosti máme pocit, že slabosť je zlyhanie. A že pomoc si treba zaslúžiť až po totálnom vyčerpaní.
„Keď budeš dobrý, budem ťa mať rád“
Podmienená láska. Dieťa sa naučí, že hodnota závisí od správania, od výkonu, od poslušnosti. V dospelosti sa potom snažíme byť „dosť dobrí“ pre partnerov, šéfov, okolie. A často zabúdame na seba.
„Takto sa to robí“
Uzavretá veta. Bez priestoru na otázky. Naučila nás, že existuje jeden správny spôsob. V dospelosti potom máme problém experimentovať, meniť smer, robiť chyby. Lebo chyba nebola súčasťou učenia. Bola zlyhaním.
Prečo tieto vety prežívajú tak dlho
Pretože vznikli v čase, keď sme nemali možnosť pochybovať. Keď vety dospelých tvorili realitu. Nehodnotili sme ich. Len sme ich prijali. A prijaté presvedčenia sa nemenia samy. Potrebujú vedomú pozornosť.
Vety z detstva nemusia definovať celý život. No často vysvetľujú, prečo robíme rozhodnutia, ktoré nám nedávajú zmysel – prečo sa bojíme, odkladáme, prispôsobujeme. Dôležité je si uvedomiť, že nie každá veta, ktorú sme si odniesli z detstva, patrí aj do dospelosti.
