Až 91 percent respondentov prieskumu považuje sex bez súhlasu za znásilnenie a 89 percent opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom. Vyplýva to z februárového prieskumu agentúry Focus pre neziskovú organizáciu Amnesty International Slovensko. Respondenti sa v ňom vyjadrovali k dôležitosti súhlasu v sexuálnych vzťahoch a aktivitách.
Výsledky ďalej ukázali, že 82 percent opýtaných respondentov si myslí, že vekovo adekvátna vzťahová a sexuálna výchova by mala byť povinnou súčasťou výučby na základných a stredných školách. To, že prípady sexuálneho násilia sú nahlasované menej často, ako sa skutočne dejú, si myslí 86 percent respondentov a 20 percent opýtaných je toho názoru, že sex bez súhlasu je ospravedlniteľný, ak partner či partnerka išli dobrovoľne s niekým domov do bytu alebo domu, napr. po večierku.
Ako ďalej v tlačovej správe informovala Daniela Mužíková z organizácie, Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii znásilnenia zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. V Amnesty International sú toho názoru, že pozornosť by sa mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu.
„Dosiahnutie tejto dôležitej zmeny pritom ešte v roku 2022 bolo blízko, keďže definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu bola súčasťou pôvodného návrhu novely Trestného zákona. Nanešťastie, Ministerstvo spravodlivosti SR od tejto zmeny nakoniec mimoriadne prekvapujúco upustilo,“ konštatovala Mužíková.
Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdí, že odôvodnené argumenty rezortu spravodlivosti berú na vedomie, no nestotožňujú sa s nimi. „Naďalej trváme na tom, že ide o trestuhodné premrhanie príležitosti zaradiť Slovensko k mnohým európskym krajinám, ktoré už modernejšiu a lepšiu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu prijali a prispeli tak k väčšej ochrane obyvateľstva pred sexualizovaným násilím,“ myslí si Sloboda.
Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien na Slovensku. „Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu stigmatizáciu preživších sexuálneho násilia, o čom svedčia zdôvodnenia, prečo sa ženy neobrátili na políciu. Z výskumu zároveň vyplýva, že veľká väčšina žien, 88 percent, páchateľa poznala,“ uviedla Mužíková. Rada Mikšík z organizácie InTYMYta, ktorá sa venuje vzdelávaniu mládeže o zdravej sexualite a vzťahoch, tvrdí, že ak si 9 z 10 ľudí myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením a tvrdí to aj odborná verejnosť, tak by politikom nemuselo stáť v ceste nič k tomu, aby sa súhlas dostal aj do zákona.
Ivana Klimentová, ktorá sa venuje sociálnej podpore preživších sexuálneho násilia informovala, že jedným z faktov, prečo sa ľudia boja nahlasovať prípady sexualizovaného násilia a znásilnenia, je pre nedostatočnú definíciu znásilnenia a sexualizovaného násilia, ktorá vôbec neprihliada na potreby a traumatické skúsenosti preživších, ale naopak podľa Klimentovej chráni agresorov.
„Až 86 percent opýtaných považuje za problematický fakt, že súčasne platná definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas všetkých zúčastnených. Momentálne platná legislatíva tak nezabezpečuje ľuďom na území SR maximálnu ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách,“ povedala Mužíková. Zároveň tvrdí, že viaceré výskumy a mnohí odborníci sa zhodli, že vekovo primeraná sexuálna a vzťahová výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv, vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia.
Zuzana Bendíková z organizácie InTYMYta si myslí, že vzťahová a sexuálna výchova je primárnou prevenciou pred násilím a obťažovaním.
