Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka, a ja to môžem potvrdiť. Už zhruba tri či štyri roky, snažím sa minimálne raz za mesiac, smerujú moje kroky do bratislavskej Karlovej Vsi, kde sídli útulok Sloboda zvierat. Nie je to pre mňa len povinnosť, ale spôsob, ako vypnúť, trošku pomôcť a načerpať ohromnú energiu, ktorú mi títo štvornohí chlpáči dávajú. V tomto článku ti priblížim moju skúsenosť a to, na čo je podľa mňa dobré myslieť predtým, než ideš venčiť.
Ak sa rozhodneš pomôcť, tvojím prvým krokom bude vybavenie venčiarskeho preukazu. Pri jeho založení zaplatíš jednorazový administratívny poplatok 5 eur.
Venčiť môžeš prísť v ktorýkoľvek deň od 12:00 do 16:00. Moja skúsenosť hovorí: ak môžeš, príď hneď na dvanástu alebo medzi 12:00 – 13:00. Cez víkendy a počas pekného počasia býva v útulku nátresk a mne sa asi 1 – 2-krát stalo, že keď som prišla neskôr, nebol žiadny voľný psík na venčenie. Je to síce dobré znamenie, že sa majú s kým prejsť, no ak plánuješ ísť spojom z druhého konca Bratislavy (podobne ako ja), zostaneš trošku sklamaný, že sa musíš len tak otočiť, ale nič také hrozné sa v konečnom dôsledku nedeje.
Aj samotný útulok na svojej webovej stránke píše: „Záujem o venčenie psíkov býva cez víkendy veľký, v tomto čase máme dostatok venčiarov. Preto, ak máte možnosť, navštívte nás radšej počas týždňa.„
Útulok nie je podľa mňa módna prehliadka
Hneď nad útulkom sa rozprestiera Sitinský les – ideálne miesto na dlhé prechádzky. Práve tu prichádza jedna rada odo mňa: útulok nie je instagramová kulisa. Áno, pokojne si sprav pekné fotky so psíkom, aj v útulku budú podľa mňa určite radi, ak ich aj označíš a napíšeš, ako super ti bolo na prechádzke s havkom, ale… zvyknem tam niekedy vidieť vyobliekaných ľudí, ako keby išli na módnu prehliadku. Rozumiem, ak je tak niekomu dobre a potrpí si na tom za každých okolností, no aby mu potom nebolo ľúto zničeného oblečenia.
Podľa mňa si na seba neber nič nové. Vyber si staré veci a pevné topánky, pri ktorých ťa nebude mrzieť, keď ťa pes obskáče a zašpiní, čo sa pravdepodobne stane. Tým psom je úplne jedno, čo máš na sebe; oni riešia teba, tvoju pozornosť a to, že sú na chvíľu von z koterca.
Poznaj svoje sily a rešpektuj osobnosť
Ošetrovatelia v Slobode zvierat sú veľmi milí a pri vydávaní psíkov ťa vždy usmernia, no zodpovednosť mimo útulku je na tvojom triku. Je kľúčové, aby si správne odhadol svoje kapacity. Ak vieš, že neudržíš veľkého psa, ktorý poriadne ťahá, radšej si ho neber. Nejde o to, kto je väčší frajer – ak by sa psovi niečo stalo, útulok má zbytočné problémy navyše a práce majú vyše hlavy aj bez toho.
Ku každému psovi pristupuj ako k osobnosti. Niektorí sú bojazliví, iní majú toľko energie, že by najradšej behali dve hodiny v kuse. Pani ošetrovateľky ťa vždy usmernia, či môžeš dať psíkovi maškrtu (ktoré sú v útulku k dispozícii), alebo či má daný pes špeciálnu diétu. Hlavne dávaj pozor, aby si sa so „svojím“ psom nepribližoval k iným psom – nepoznáš toho psa, nevieš, ako zareaguje, nikdy neriskuj, nepúšťaj psa z vôdzky a rešpektuj pokyny útulku.
„Bolo by mi ich ľúto“ – Prečo je dôležité tento pocit prekonať?
Často som od ľudí počula: „Ja by som tam nemohla ísť, bolo by mi tých psov tak ľúto, že by som si ich najradšej všetkých adoptovala.“ Chápem ten pocit, ale skús sa na to pozrieť inak. Je tak trochu sebecké neprísť len preto, aby si si ušetril vlastný smútok. Tým psom nepomôže tvoj súcit na diaľku, ale tvoja reálna prítomnosť a prechádzka.
Keď sa od toho pocitu bezmocnosti odosobníš, zistíš, že útulok dáva veľa aj tebe. Prebehneš sa v lese, vyčistíš si hlavu a urobíš niečo pre svoje zdravie. Po prechádzke si môžeš so psíkmi ešte oddýchnuť na lavičkách v areáli útulku, česať ich alebo ich v lete sledovať, ako sa kúpu v pripravených bazénikoch.
Domov budeš odchádzať unavený a pravdepodobne špinavý, ale ver mi, že ten pes ti vráti toľko lásky, že tvoj deň bude hneď o 100 % lepší.
Ako môžeš ešte pomôcť?
Ak ti osud zvierat v útulkoch nie je ľahostajný, pamätaj, že pomôcť môžeš aj maličkosťou – stačí aj pár eur mesačne. Keď nevieš, ktorú organizáciu si vybrať, skús podporiť práve tú v tvojom regióne – pomoc potrebujú všade.
Ak však uvažuješ nad niečím trvalejším, cesta k novému parťákovi vedie práve cez venčenie. Každý útulok má svoje vlastné pravidlá, no napríklad v bratislavskej Slobode zvierat to funguje veľmi férovo a s ohľadom na potreby psa aj teba:
„Najlepším spôsobom, ako sa so psíkom lepšie spoznať, je venčenie. Takto zistíte, akú má povahu a či sa k sebe hodíte. Porozprávajte sa v útulku s ošetrovateľom o povahe psíka, s veterinárom o jeho zdraví a s dispečerom o zabezpečení zvieratka proti strate. Ak ešte váhate, môžete sa dohodnúť, že si psíka vezmete na skúšku domov na tzv. dlhé venčenie, ktoré trvá po dobu 14 dní.“
