Zmeny v spoločnosti a technologický pokrok sa odrážajú aj v tom, ako vyzerajú ulice našich miest. Často sa mestá menia tak, že si to človek ani nevšimne – až neskôr si uvedomí, že určitá prevádzka sa navždy zavrela a v meste nezostala žiadna jej náhrada. Potom sa zamyslí a príde na to, že to vôbec nie je prekvapivé, keďže o danú službu bol dlhodobo malý záujem.
Jedného dňa sa do histórie pobrali majstri, ktorí podkúvali kone, a rovnako aj obchody, kde sa predával olej do olejových lámp. Vždy je smutné, keď niekoho profesia stratí využitie, zároveň ale ide o jav, ktorý nevyhnuteľne sprevádza pokrok. Každá generácia vo svojom živote zažije zánik nejakého typu prevádzky a v blízkej budúcnosti určite zaniknú ďalšie.
Toto je niekoľko miest, prevádzok a služieb, ktoré boli v uplynulých desaťročiach rozšírené po celom Slovensku, avšak dnes je (takmer) nemožné ich nájsť.
PC herňa
Na prelome storočí na Slovensku prekvitali prevádzky, aké dnes už asi vôbec neexistujú. PC herne umožňovali za poplatok stráviť určitý čas hraním PC hier. K obľúbeným titulom patrili Counter-Strike, Warcraft III, Unreal Tournament, Age of Empires II a ďalšie hity tej doby. Do herní ľudia chodili zväčša v skupinkách, aby si mohli zahrať spoločne.
Počítače, herné konzoly, ako aj internetové pripojenie sa postupne stali dostupnejšími a hraniu sa mohlo čoraz väčšie percento populácie oddávať z pohodlia svojho domova. V niektorých regiónoch, ako napríklad východná a juhovýchodná Ázia, sa herne stále tešia obľube, na Slovensku zrejme ide už o „vyhynutý druh“.
Videopožičovňa
Pád Železnej opony znamenal, že k nám vo veľkom začala prúdiť filmová tvorba z celého sveta. Jedným zo symbolov tejto zmeny sa stal domáci videoprehrávač a videopožičovňa. V časoch, keď mnohé slovenské domácnosti chytali dva televízne kanály, boli popri kine videokazety jediným spôsobom, ako sa dostať k filmom.
V 90. rokoch disponovali videopožičovne dovtedy bezprecedentnou ponukou filmov, zahrňujúcou žánre, ktoré mali v čase totality u nás minimálne zastúpenie. Ramba si človek konečne pozrel iným spôsobom ako z pirátskej kazety s dabingom jedného človeka. Požičovniam filmov sa stal osudným rozmach televízie na Slovensku, lacné DVD a neskôr internet a streamovacie platformy.
Nútený výsek
Pamätníci socializmu zvyknú hovoriť o prevádzkach so zvláštnym názvom nútený výsek. O čo išlo? Nútený výsek boli predajne, ktoré predávali mäso zo zvierat, ktoré museli byť z nejakého dôvodu zabité. Väčšinou išlo o dobytok, ktorý sa poranil, či zvieratá, ktoré nedávali mlieko. Mäso bolo zdravotne nezávadné, avšak nespĺňalo štandardy na bežný predaj.
V nútenom výseku nakupovali hlavne tri druhy ľudí – tí, čo šetrili, tí, čo mali nízke nároky, a tí, čo chovali psy. V týchto prevádzkach sa totiž často objavovali aj kadejaké nechutne pôsobiace čudné kusy mäsa, ktoré však psy nadovšetko milovali. Sortiment núdzového výseku sa určite dá aj dnes v nejakých prevádzkach zohnať, predajne s veľkým nápisom NÚTENÝ VÝSEK však dnes už nenájdeme.
Verejné telefóny
Telefónne búdky alebo verejné telefóny upevnené na stenách budov boli celé desaťročia úplne všednou súčasťou slovenských ulíc. Ak však dnes nájdeme vzácnu telefónnu búdku, pôjde len o prázdne torzo, z ktorého si určite nezatelefonujeme.
Verejné telefóny na Slovensku mali svoje najlepšie obdobie v 90. rokoch, keď sa ich v uliciach nachádzalo až 16-tisíc. S rozvojom mobilných telefónov ich počet klesal – v roku 2011 ich Slovak Telekom prevádzkoval 3 262 a v roku 2015 už len 166. Posledný bol odpojený v roku 2018. V dobe mobilov išlo o stratový biznis, ktorého udržiavanie nemalo žiadny zmysel.
Internetová kaviareň
Internetová kaviareň bola sesternicou PC herne. Vnútri to vyzeralo veľmi podobne – dlhé rady stolov s počítačmi, za ktorých používanie si človek platil podľa stráveného času. V internetovej kaviarni sa však riešili serióznejšie veci. Návštevníci vyhľadávali informácie na internete či posielali dôležité e-maily.
S postupom času sa medzi ľudí rozšírili rôzne zariadenia schopné pripojenia na internet a zároveň sa na viacerých verejných miestach objavilo Wi-Fi pripojenie. Keď chceš teda zažiť „internetovú kaviareň“ dnes, stačí ti ísť do bežnej kaviarne a pripojiť sa na jej Wi-Fi pomocou svojho mobilu alebo laptopu.
Vysoký stupeň ohrozenia – novinový stánok
Pred desaťročiami boli známe pod názvom Poštová novinová služba, neskôr ako trafiky či novinové stánky. Väčšina z nás si ich pamätá prevažne ako červené plechové búdky umiestnené na rôznych miestach v meste, kde človek kúpil noviny, časopisy, cigarety, prípadne sladkosti a iné drobnosti.
Novinové stánky sa zo slovenských ulíc pomaly, ale isto vytrácajú a nahrádzajú ich podobné prevádzky umiestnené v nákupných centrách. Ak chceš nájsť klasický novinový stánok, najskôr sa ti to podarí v strategickej lokalite v blízkosti autobusovej či železničnej stanice.
Vysoký stupeň ohrozenia – opravári
V minulosti mali ľudia tendenciu pokazené veci opravovať a nie vyhadzovať. Mnohé výrobky boli veľmi drahé a ekonomicky výhodnejšie bolo zaplatiť opravára, ktorý vec opäť uvedie do prevádzky, než kupovať novú vec. V mestách sa to len tak hemžilo opravármi televízorov, rádií, obuvi a ďalších produktov.
Dnes sú tieto remeslá ohrozené. Ľudia si navykli pokazenú vec vyhodiť a kúpiť novú, čo je prirodzená reakcia na zmenu – mnohé produkty sú dnes dostupnejšie, ale zároveň náročnejšie na opravu. Výsledkom tohto stavu je vznik obrovského množstva odpadu a zároveň úpadok profesie opravára.
