Nestáva sa príliš často, že by sa slovenské či české slová dokázali rozšíriť do celého sveta a ľudia ich dodnes bežne používali. Občas k tomu ale dôjde. Tak napríklad, slávne slovo robot je dnes už pevnou súčasťou slovníka ľudí na celom svete.
Využívajú ho nielen spisovatelia sci-fi, ale aj vedci, novinári či sociológovia. Čoraz viac sa totiž hovorí o takzvanej robotizácii, teda stave, v ktorom väčšinu dnešných ľudských povolaní budú vykonávať práve roboti a umelá inteligencia. Kde sa ale slovo robot vzalo a kto ho vlastne vymyslel?
Vznik slova
Pokiaľ si na hodinách literatúry nespal, tak odpoveď na túto otázku poznáš. Ak nie, tak nezúfaj, veľmi radi ti ju prezradíme. Slovo robot prvýkrát použil skvelý český spisovateľ a dramatik Karel Čapek vo svojej slávnej divadelnej hre R. U. R. z roku 1920. Skratka R. U. R. znamená Rossum’s Universal Robots, teda Rossumovi univerzálni roboti.
Hoci sa často uvádza, že Karel Čapek slovo robot aj vymyslel, v skutočnosti to bol jeho brat, umelec a spisovateľ Josef. Karel totiž pôvodne uvažoval, že by sa dotyčné bytosti mohli volať labori (z anglického slova labor – práca). Tento názov sa mu ale nezdal dostatočne efektný a podľa Karla „šušťal papierom“. Josef teda navrhol slovo robot (ktoré vzniklo skratkou zo slovenského a českého slova robotník – robota).
R. U. R. ako základ sci-fi
Príbeh sci-fi drámy R. U. R. sa odohráva v budúcnosti, kde roboti vykonávajú prácu za ľudí. Neskôr ich ľudia začnú používať ako vojakov, lenže roboti sa vzbúria a vyrazia na vojnové ťaženie proti ľudstvu. Čapek v hre varoval pred nezodpovedným zneužívaním technologického pokroku, v ktorom videl veľké plusy, ale aj nemalé riziká. Inšpirovala ho zničujúca prvá svetová vojna, ktorá bola v tom čase jedným z najkrvavejších konfliktov ľudstva. Hra sa dočkala vynikajúcich recenzií a dnes patrí k nesmrteľným klasikám (nielen) českej literatúry.
Zaujímavé ale je, že samotní roboti v Čapkovej hre sa vymykajú našej dnešnej bežnej predstave robotov. V Čapkovom poňatí totiž ide o umelých, ale stále biologických tvorov, vytváraných z rôznych častí. Nie sú to teda stroje, aspoň nie v tradičnom slova zmysle. Vo všeobecnosti sa teda podobajú skôr androidom.
Výrazným inšpiračným zdrojom pre Čapka bol aj slávny hororový román Frankenstein od Mary Shelley. Jeho roboti sa teda najviac podobajú práve Frankensteinovmu monštru.
Divadelná hra R. U. R. si odbila svoju premiéru v roku 1921 a už v roku 1923 bola preložená do 30 jazykov. S úspechom sa hrala aj na divadelných doskách v USA, kde pozbierala nadšené ohlasy, ktoré chválili jej myšlienkovú hĺbku a originalitu.
Pochvalne sa o nej vyjadril napríklad aj slávny spisovateľ George R. R. Martin, autor kultovej fantasy ságy Pieseň ľadu a ohňa. Čapka považoval „za otca science-fiction“. Čapkovo dielo chválil aj legendárny dramatik Arthur Miller. Ale napríklad sci-fi spisovateľ Isaac Asimov nebol Čapkovou hrou príliš nadšený. Považoval ju za nevydarenú. „Ale náleží jej nesmrteľnosť, pretože do sveta uviedla slovo robot,“ dodal.
Hra mu zároveň poslúžila ako inšpirácia pri skonštruovaní jeho troch zákonov robotiky, ktoré mali za cieľ zabrániť tomu, aby sa roboti vzbúrili a začali zabíjať ľudí. Tieto zákony Asimov predstavil v mnohých svojich poviedkach či románoch. Využilo ich ale aj viacero iných spisovateľov a hovorí sa o nich ako o kľúčových zákonoch, ktoré majú mať ľudia na pamäti pri vedeckom bádaní a vytváraní robotov s umelou inteligenciou.
Adaptácie
R. U. R. sa stále s úspechom hrá v divadlách na celom svete a vzniklo aj niekoľko rozhlasových či filmových adaptácií. V roku 1938 bol podľa Čapkovej hry natočený krátky film v produkcii BBC, BBC Radio neskôr predstavilo aj jej rozhlasové spracovanie. Drobné odkazy a easter eggy na túto divadelnú hru sme mohli vidieť napríklad v kultovom Star Treku, seriáli Hviezdna loď Galactica či v seriáli Doctor Who.
