Hovorí sa, že peniaze nie sú všetko. S tým by iste väčšina ľudí súhlasila, zároveň by ale jedným dychom dodala, že peniaze sú – či sa nám to páči, alebo nie – dosť dôležité. Za niečo si totiž musíme kúpiť jedlo, zaplatiť nájom, energie či zaopatriť rodinu.

Nehovoriac už o ďalších výdavkoch. Napadlo ti ale niekedy, či by sa v súčasnom svete dalo žiť kompletne bez peňazí? Takúto možnosť zrejme zavrhneš ako totálne nerealistickú. Ale napriek tomu existujú ľudia, ktorí bez peňazí žijú už dlhé roky.

Život bez peňazí? Za skúšku to stojí

Jedným z tých, ktorí sa pre podobný život rozhodli, je Mark Boyle. Narodil sa v roku 1979 v Írsku a bez peňazí žije od roku 2008. Od roku 2016 zároveň nepoužíva žiadne výdobytky modernej technológie. Vyštudoval ekonomiku na Galway-Mayo Institute of Technology a v roku 2002 sa presťahoval do Veľkej Británie. Následne pracoval ako manažér pre spoločnosť, ktorá sa špecializovala na pestovanie biozeleniny v Bristole.

Ako neskôr v rozhovoroch spomínal, veľký vplyv naňho mal film Gandhi o živote indického vodcu Mahátmu Gándhího. Ten bol známy svojím skromným spôsobom života a apeloval na ľudí, aby sa pokúsili o to isté. Inšpiráciou mu bola aj Američanka Peace Pilgrim, prvá žena, ktorá prešla celú Apalačskú cestu.

Počas tejto cesty so sebou nemala žiadne peniaze, iba tie najnutnejšie veci. Mark poznamenal, že si čoskoro uvedomil, že koreň mnohých, ak nie všetkých, svetových problémov, je v tom, že ľudia sa naháňajú za peniazmi a konzumom. V konečnom dôsledku tým ale trpí životné prostredie, zvieratá, planéta a nezriedka aj sami ľudia.

Tí majú pocit, že sú uzavretí v nekonečnom bludnom kruhu, že ich jediným cieľom je zarábať peniaze a kupovať statky. Tie sú predsa ukazovateľom úspešnosti, no nie? Podľa Boyla však má „speňaženie našich životov priame sociálne, ekologické aj osobné dôsledky“. Keď sa so svojimi názormi zveril kamarátom, jeden z nich sa ho spýtal: „Ak si myslíš, že peniaze sú problematické, prečo sa ich nevzdáš?“

Mark nad tým rozmýšľal len chvíľu a napokon sa to rozhodol risknúť. Ako sám povedal, najprv si vytýčil, že sa takto pokúsi žiť po dobu jedného roka. Malo ísť o akýsi experiment. Začal tým, že predal svoj hausbót a prostredníctvom internetu od rôznych ľudí zadarmo dostal stan, jurtu a dokonca aj karavan! Ten odviezol na organickú farmu, kde sa s jej majiteľom dohodol, že na nej bude pomáhať tri dni v týždni. Na oplátku mu majiteľ dovolil, aby na pozemku býval v karavane a mohol si tiež pestovať vlastnú zeleninu.

Kamarát mu vyrobil malú piecku, aby si svoje obydlie mohol vykúriť, obstaral si aj ďalšiu piecku na varenie. Za našetrené peniaze kúpil niekoľko ďalších potrebných vecí, vrátane solárnych panelov. Potom už nič nestálo v ceste tomu, aby sa do svojho experimentu pustil.

Ideálny a slobodný život

Ako Mark zdôraznil, začiatky rozhodne neboli jednoduché. Predsa len mal isté zvyky a návyky modernej spoločnosti, takže takáto radikálna zmena sa odrazila v každom aspekte jeho života. Vybehnúť si do supermarketu pre potraviny odrazu neprichádzalo do úvahy. Ak by ochorel, nemohol si kúpiť lieky. Bol teda úplne odkázaný výhradne na to, čo si dokázal sám dopestovať, prípadne na to, čo vymenil so susedmi či kamarátmi.

Jeho jedálniček pozostával hlavne z najrôznejšej zeleniny a zemiakov, doprial si aj jablká (z ktorých vyrábal mušt). Šaty si umýval v rieke, kde sa aj sám kúpal. Zubnú pastu si vyrobil zo semien divého fenikla a ako kefku používal rybiu kosť. Na vykonávanie biologických potrieb si postavil tradičnú latrínu, namiesto toaletného papiera používal staré noviny.

Prvých pár mesiacov síce bolo náročných, ale ako ubiehal čas, Mark sa cítil čoraz lepšie. Odrazu mal pocit, že skutočne žije. Hneď ako sa prispôsobil novému spôsobu existencie a naučil sa potrebné veci, všetko išlo oveľa ľahšie. „Väčšinu svojho života som sa strachoval o budúcnosť alebo ľutoval chyby minulosti,“ povedal neskôr v rozhovore.

„A teraz som žil prítomnosťou, deň za dňom, presne ako divoké zvieratá. Cítil som silné spojenie so zemou a vodou okolo mňa. Vedel som, že od nich závisí moje zdravie. Namiesto konzumácie jedla, hudby či alkoholu som ich priamo vyrábal s ľuďmi, ktorí mi boli blízki.

Život bol bohatý, intímny a rôznorodý. Každý deň som sa naučil niečo nové, väčšinou o veciach, o ktorých som predtým nemal ani tušenie. Bol som viac fit, šťastnejší a zdravší než kedykoľvek predtým. Ale hlavne: cítil som sa slobodný.“

Inšpiruje aj iných

Keď ubehol rok a jeho život bez peňazí mal skončiť, Markovi sa nechcelo vrátiť do spoločnosti plnej stresu, obáv a neuróz. Až teraz sa cítil byť skutočne doma. Rozhodol sa teda, že svoj experiment predĺži a ostane takto žiť dovtedy, kým mu to bude vyhovovať. A žije tak dodnes. Vo svojom okolí má silnú komunitu priateľov, s ktorými si často vymieňajú potrebné veci, navzájom si pomáhajú a dokážu tak fungovať bez tlakov modernej spoločnosti.

Mark o svojich zážitkoch napísal aj knihu The Moneyless Man, v ktorej vyjadril svoje presvedčenie, že ľudská spoločnosť by bola oveľa šťastnejšia a bezpečnejšia, ak by tak veľmi nebola postavená na peniazoch. Výťažok z knihy však Mark nevyužil pre seba, peniaze mu už v tej dobe naozaj nič nehovorili.

Namiesto toho boli investované do kúpy pozemku, na ktorom Mark vytvoril komunitu nazvanú Freeconomy. Tá ľuďom ponúka možnosť vyskúšať si, aké by to bolo žiť bez peňazí. A ak sa im to bude páčiť, môžu pri tomto spôsobe života ostať. Okrem toho napísal mnoho článkov pre rôzne portály a časopisy, vyšlo s ním aj viacero rozhovorov. Založil tiež stránku Just Moneyless, ktorá spája podobne žijúcich ľudí a komunity, ktoré sú takto navzájom v kontakte a môžu si pomáhať.

Na Markovu filozofiu a spôsob existencie sa ľudia pozerajú rôzne. Väčšina z nich ho podporuje a vyjadruje sa pozitívne, ale nájdu sa aj negatívne či odsudzujúce reakcie. Mark to ale berie s nadhľadom. „Je to vlastne vtipné. Ak dnes nemáte obrovskú plazmovú telku, ľudia si myslia, že ste extrémista,“ okomentoval to.

Dodal tiež, že si uvedomuje, že podobný spôsob života nie je vhodný pre každého, avšak myslí si, že zredukovanie spotreby a konzumu je dôležité, a k tomu môže prispieť naozaj takmer ktokoľvek. A to aj bez toho, že by žil rovno bez peňazí.

Ďalší ľudia, ktorí sa s peniazmi rozlúčili

Mark Boyle nie je jediný, kto dokázal dať peniazom zbohom. Podobný spôsob života učaroval aj Elf Pavlik, ktorá pracovala v Kalifornii v internetovej spoločnosti. Toto prostredie bolo veľmi stresujúce a vyznačovalo sa neustálym bojom byť najlepším na trhu. Pavlik nechcela podobným spôsobom prežiť celý život, rozhodla sa teda pre zmenu. Bez peňazí funguje už od roku 2009.

Posledných 20 rokov svojho života peniaze nehrali rolu ani v živote Heidemarie Schwermer. Prestala ich používať v roku 1996 a šťastne bez nich dokázala existovať až do svojej smrti. Medzi ďalších ľudí, ktorým peniaze nič nehovoria, patria aj Jo Nemeth či Raphael Fellmer. Ich recept na to je vlastne prostý: základom je neplytvať, spoliehať sa na výmenu a zdieľanie s inými, pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia.

Život s minimom peňazí bol v minulosti pre našich predkov každodennou realitou. Tí boli naozaj odkázaní na skromný život a často sa živili len tým, čo si sami dopestovali. Pokazené veci nevyhadzovali, ale opravovali, málokedy kupovali nové, a keď to už urobili, často zakúpili produkty z druhej ruky.

A rozhodne sa nedá povedať, že by ich životy boli nešťastné či beznádejné. V súčasnosti tak návrat ku koreňom môže byť adekvátnou alternatívou k uponáhľanej dobe, ktorá je posadnutá nekonečným hromadením bohatstva a majetkov.