Ľudia si so sebou na cesty berú rôzne talizmany a osobné predmety, ktoré im pripomínajú domov. Mnohí si so sebou berú len mobil a knihu. Tieto predmety o nás však veľakrát hovoria viac, než sa domnievame. Veriaci so sebou berú krížik, Bibliu. Námorníci zas amulety. Ako sú ale na tom astronauti? Vesmír je veľmi nehostinné miesto, ktoré však vždy dokáže prekvapiť. Web The Guardian už dávnejšie informoval o tom, že práve astronauti sú tým prekvapujúcim elementom.
Ich výber putovných predmetov totižto nejedného človeka zarazí. Web Ndtv ešte pred piatimi rokmi informoval o tom, že dvaja astronauti si do vesmíru vzali plyšového dinosaura. Hračku vraj vybrali na želanie ich synov a spoločnosť SpaceX, ktorá let organizovala, to dovolila. Takto otvorené to však astronauti v minulosti nemali.
Misia Apollo, ktorá letela na Mesiac, mala prepravu osobných predmetov prísne obmedzenú. Každý astronaut si so sebou mohol zobrať iba jeden malý osobný vak. V ňom sa však mohlo skrývať takmer čokoľvek – okrem predmetov, ktoré by mohli ohroziť úspešnosť misie.
Astronauti a ich netradičné putovné predmety
Začneme klasikou. Väčšina astronautov si do vesmíru so sebou vzala fotku svojej rodiny. Jeden z nich však tento úkon posunul na novú úroveň. Bolo to v roku 1972, počas misie Apollo 16, keď sa astronaut Charles Duke rozhodol, že rodinnú fotografiu s venovaním nechá priamo na mesačnom povrchu. Asi si neuvedomoval, že slnečné žiarenie fotku časom kompletne vybieli. Ide ale o krásne gesto.
Potom tu máme Alana Sheparda, účastníka misie Apollo 14 z roku 1971. Ten si po dlhotrvajúcom vyjednávaní s NASA mohol vziať na palubu golfovú palicu a loptičky. Vieš si asi predstaviť, čo nasledovalo. Prvý odpal sa mu síce nepodaril, no druhý mohol byť vďaka nižšej gravitácii najdlhším golfovým úderom v histórii ľudstva.
Ďalšia kuriozita sa odohrala 20. júna 1969, keď lunárny modul Eagle misie Apollo 11 pristál na Mesiaci. Vtedy sa odhalilo, že astronaut a kresťan Buzz Aldrin si so sebou nenápadne priniesol malý kalich, víno a kúsok chleba.
NASA o ničom nevedela a akurát, keď mal ikonický Neil Armstrong vystúpiť na mesačný povrch, tak vtedy Aldrin požiadal vedenie, aby mohol vo chvíli ticha prečítať úryvok z Evanjelia podľa Jána. Prvým tekutým objemom vylievajúcim sa na Mesiaci bolo teda víno pri svätom prijímaní.
Kresba mužského pohlavného údu na Mesiaci
Do vesmíru sa dostali aj predmety, ktoré ľudstvo reprezentovali troška oficiálnejšie. Azda najprekvapivejším predmetom, ktorý sa dostal na Mesiac, bol drobný keramický štvorec veľkosti 2 x 1,3 cm, ktorý bol tajne prepašovaný na palubu misie Apollo 12.
Umelecké dielo s názvom Moon Museum vytvoril newyorský umelec Forrest Myers, ktorý podplatil inžiniera, aby objekt ukryl do nohy lunárneho modulu. Obsahoval diela od šiestich umelcov vrátane Andyho Warhola – ten prispel jednoduchou kresbou mužského pohlavného údu. Keďže modul zostal na Mesiaci, zostala tam aj prvá mesačná galéria.
Astronauti si zo sebou obvykle berú aj hudobné nástroje, ako napríklad harmoniky a gitary. Astronaut Chris Hadfield dokonca nahral na ISS cover verziu piesne Space Oddity od Davida Bowieho.
Správy pre mimozemské civilizácie
V roku 1977 sa do hlbokého vesmíru vybrali sondy Voyager 1 a 2. Tie so sebou niesli takzvaný Golden Record alebo opatrne vybrané obrázky, zvuky a hudbu z planéty Zem. Sondy so sebou v podstate niesli správy pre potenciálne mimozemské formy životy, ktoré, ak ich objavia, sa z nich dozvedia o našej kultúre, prírode a histórii. Tieto predmety však stoja v dokonalom kontraste s tými, ktoré si so sebou do vesmíru brali astronauti.
Golfová palica, karikatúrny pohlavný úd, víno. Dalo by sa povedať, že sú to skôr tieto veci, ktoré hovoria o našej ľudskosti hlbšiu a presvedčivejšiu pravdu. Hovoria o našej se*ualite, viere, rodine a láske. O tom, čo nás robí ľudskými.
