Rovnako brutálny prístup zvolil štáb aj pri scénach so zvieratami, kde sa nepracovalo s mechanickými maketami. V scéne, kde Flyora vedie cez pole kravu a zasiahne ich paľba, bolo zviera usmrtené skutočnými projektilmi priamo pred kamerou.
Chlapec sa v tej chvíli krčil v panike hneď vedľa umierajúceho zvieraťa a jeho zdesenie bolo úplne reálne. Klimov obetoval všetko vrátane bezpečia na pľaci tomu, aby ukázal vojnu v jej najodpornejšej podobe.
Mimoriadne náročný kasting hlavného hrdinu
Pre hlavnú rolu Flyoru režisér vybral vtedy štrnásťročného Alekseia Kravchenka, ktorý prešiel mimoriadne náročným kastingom. Klimov vedel, že psychický tlak môže mať trvalé následky, preto chlapca držal v prísnej izolácii od rodiny. Kravchenko musel dodržiavať prísnu hladovku, aby pôsobil vyhladovane, a na pľac pravidelne prichádzal hypnotizér, ktorý ho mentálne pripravoval na najťažšie scény. Vyčerpanie bolo také obrovské, že Kravchenko počas natáčania v realite čiastočne ošedivel.
Zásadný podiel na desivom vyznení mal aj spoluautor scenára Ales Adamovič, ktorý v mladosti sám bojoval ako partizán. Adamovič prežil čistky na vlastnej koži a scéna upálenia dediny v stodole bola verným prepisom jeho spomienok.
Čisté filmové šialenstvo
Mrazivým vrcholom filmu je masaker v dedine Perechody, kde na***ti bez štipky zľutovania upália celú komunitu vrátane batoliat. Všetko sprevádza zvrátený smiech a ironický potlesk agresorov, čo podčiarkuje ich absolútnu stratu ľudskosti. Hlavný hrdina Flyora je nútený sa na toto peklo pozerať, čím definitívne stráca posledné zvyšky detskej duše a mení sa na chodiaci pamätník utrpenia.
Pre režiséra Elema Klimova sa táto snímka stala životným dielom a zároveň psychickou hrobkou, kvôli ktorej už do konca života nenašiel silu natočiť ďalší film. Surovosť preskúmaného zla ho natoľko vyčerpala, že podľa vlastných slov už divákom nemal čo viac povedať. Neskôr šokoval vyhlásením, že realita v Bielorusku bola ešte oveľa zvrátenejšia, no zábery musel v strižni zámerne zjemniť, pretože čistú a nefiltrovanú pravdu by nikto v kine psychicky neprežil.
Dielo si získalo uznanie rôznych filmových legiend (vrátane divákov, pričom na IMDB má hodnotenie 8,3 a na CSFD 83 %), pretože neponúka lacnú katarziu ani hrejivý pocit víťazstva dobra. Funguje ako nekompromisné varovanie pred hrôzami neľudskosti, ktoré diváka hlboko zasiahne a navždy zmení jeho pohľad na vojnu. Nie je to film na piatkový večer k pukancom, ale monumentálny, príkras zbavený dokument o ľudskej temnote, ktorý po záverečných titulkoch zanechá v miestnosti hrobové ticho.
