Téma štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja sa na Slovensku opäť dostáva do povedomia. Dôvodom je konsolidačný balík vlády Roberta Fica, ktorý má za cieľ stabilizovať verejné financie a prispieť k ozdraveniu štátneho rozpočtu. Súčasťou tohto rozsiahleho balíka je aj rozhodnutie, ktoré pre rok 2026 dočasne mení kalendár – z dvoch významných dátumov sa stávajú bežné pracovné dni. Vláda však pri tvorbe tohto balíka urobila jednu zásadnú chybu. Upozornil na to Index SME.
Nová realita: Práca počas sviatkov
Vláda sa rozhodla, že pre rok 2026 zruší status dňa pracovného pokoja pre 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie). Z pohľadu štátu má ísť o cestu k zvýšeniu produktivity a zníženiu ekonomických strát, ktoré vznikajú počas odstávok prevádzok.
Legislatívny paradox a „diera“ v zákone
Hoci bol zámer vlády jasný – prinútiť ľudí pracovať, aby sa podporil výkon ekonomiky –, samotná legislatívna realizácia narazila na nečakanú prekážku, o ktorej sme vás informovali už v novembri minulého roka, no doteraz sa nevyriešila. Poslanci síce zrušili povinnosť mať počas týchto dní zatvorené prevádzky, no zabudli vykonať korešpondujúce zmeny v Zákonníku práce.
V praxi to znamená, že zatiaľ čo zákon o sviatkoch ich už „nepozná“ ako dni pracovného pokoja, Zákonník práce ich stále definuje ako sviatky. To znamená, že zamestnávatelia sú povinní vyplatiť zamestnancom za prácu v tieto dni zákonný príplatok vo výške minimálne 100 % priemernej mzdy. Tento stav vytvára finančné bremeno pre firmy, ktoré vládny balíček pôvodne nemal zaťažiť, ale naopak, mal im pomôcť.
Kto nesie zodpovednosť?
Aktuálne sa vedie spor o to, kto má túto chybu napraviť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Erika Tomáša sa od toho dištancuje. Rezort argumentuje, že autorom legislatívy s názvom „lex konsolidácia“ bolo Ministerstvo financií SR a teda by malo daný problém riešiť.
Dopady na bežných ľudí a ekonomiku
Slováci sa tak ocitli v neprehľadnej situácii. Zrušenie sviatkov nie je len administratívnym úkonom, ale priamym zásahom do voľného času občanov. Kým vláda obhajuje svoj krok potrebou konsolidácie, kritici upozorňujú, že bežní zamestnanci prichádzajú o čas na oddych a regeneráciu.
Navyše, ak vláda chybu v zákone včas neopraví, firmy budú čeliť nepríjemnej dileme: buď budú nútené vyplácať zvýšené mzdové náklady, ktoré neboli v rozpočtoch plánované, alebo sa budú snažiť prevádzky v tieto dni zatvoriť, čo by však poprelo samotný účel vládneho opatrenia – teda zvýšenie produkcie. Celá situácia tak poukazuje na riziká unáhlených legislatívnych zmien, ktoré sa v snahe o rýchlu úsporu peňazí dostatočne nepremysleli v kontexte súvisiacich zákonných noriem. Či sa podarí legislatívu „upratať“ pred májovým termínom, ostáva zatiaľ otvorenou otázkou.
