Premium odznak

Vlak zrazil dvoch chlapcov, no ako sa dostali na koľajnice? Mrazivý prípad odhalil, ako ďaleko dokáže zájsť korupcia

Každý sa dá podplatiť.


Približne osemkrát denne, teda každé tri hodiny, dôjde na pôde Spojených štátov amerických ku zrážke vlaku s človekom alebo autom. Ročne nehody tohto typu rátame v tisícoch. Rušňovodič väčšinou nemá čo urobiť. Vlak, ktorý sa rúti rýchlosťou viac ako 150 kilometrov za hodinu, po „dupnutí na brzdu“ pokojne ujde ešte ďalší kilometer, kým úplne zastaví. V momente, keď sa prekážka na trati dostane do zorného poľa rušňovodiča, sa už kolízii predísť nedá.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Reč pritom nie je len o ľuďoch a vozidlách, ale aj o lesnej zveri, ktorá sa často zvykne zatúlať na koľajnice. Niektoré zvieratá odplaší svetlo či hlasné trúbenie, iné už nestihnú uskočiť. Väčšina rušňovodičov má preto minimálne jednu nepríjemnú skúsenosť, keď pod kolesami vlaku skončilo niečo, čo tam skončiť nemalo. Nezáleží na tom, ako často sa to deje – na niečo také si zvyknúť nemožno.

Pohľad, ktorý sa po zrážke so zverou naskytá osadenstvu lokomotívy, nepatrí medzi šťastné. Čelné sklo pokryté kvapkami červenej krvi slúži ako trpká pripomienka toho, čo sa odohralo len pár krátkych chvíľ dozadu. Lenže krv, ktorú zbadal rušňovodič 23. augusta 1987 na svojom čelnom skle, takúto farbu nemala. Bola tmavočervená, takmer až fialová, a omnoho hustejšia, ako býva zvykom.

Tento fakt značí, že chlapcom, ktorých o štvrtej hodine rannej prešli, nebola táto zrážka osudnou. Ich životy vyhasli už dávno, no ako? A kto ich pohodil na koľajnice? Odpovede na tieto otázky neprichádzali dlhé roky a zúfalstvo smútiacich rodičov prerástlo do frustrácie a hnevu. Čo sa stalo s našimi synmi, pýtali sa? Netušili však, že v ceste im stojí prepracovaná schéma a veľmi vplyvní ľudia z podsvetia, ktorým odhalenie páchateľa vôbec nehrá do karát.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Nezáujem polície a neschopný patológ

Koncom augusta 1987 sa dvojica tínedžerov pobrala na poľovačku. V angličtine sa tento druh poľovačky nazýva spotlighting alebo lamping. Spočíva v tom, že jeden drží baterku a druhý poľuje na zvieratá, ktoré baterka osvetlí. Chlapci odišli z domu okolo polnoci, no naspäť sa už nikdy nevrátili. Namiesto toho skončili pod kolesami vlaku na trati neďaleko mesta menšieho mesta Alexander v americkom štáte Arkansas.


Tagy:
REKLAMA
Michaela Molnárová
Písanie je pre mňa spôsob, ako sprostredkovať realitu ostatným. Venujem sa mu odmalička a profesionálne pôsobím v EMEFKA od roku 2017. Mojou špecializáciou sú ľudské príbehy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska.Už niekoľko rokov žijem v Južnej Kórei, preto moje články často obsahujú aj cestovateľské zážitky a pútavé detaily o živote v Ázii. Vo voľnom čase ma pravdepodobne nájdete, ako si doprajem niečo sladké, čo sa malo zjesť až zajtra.
Najčítanejšie
Podobné