Vojenský hrdina a uznávaný pestovateľ kvetov bol v skutočnosti pašerákom. 87-ročný deduško sa stal legendou kartelu Sinaloa

Písal sa rok 2011 a policajti na diaľnici v Michigane zastavili pickup, za ktorého volantom sedel 87-ročný muž. Leo Sharp mal sivé vlasy, pokojne mohol smerovať na stretnutie pestovateľov kvetov a presne tým bol aj známy. Keď však policajti skontrolovali náklad, našli 104 kilogramov k*kaínu.

Kontrola vtedy odkryla život, o ktorom ľudia z najbližšieho okolia tohto mierumilovného starčeka dovtedy vôbec netušili a zároveň otvorila otázku, ako sa rešpektovaný pestovateľ stal vodičom jednej z najznámejších dr*gových organizácií sveta.

Sharp totiž nebol len anonymným vodičom pracujúcim pre kartel. Slúžil počas druhej svetovej vojny a neskôr vyšľachtil oceňované ľaliovky. Zákazníci chodili do jeho záhrady obdivovať kvety a medzi pestovateľmi mal výborné meno, ba až ikonické meno. Medzitým roky absolvoval dlhé cesty naprieč Spojenými štátmi s nákladom, ktorý nemal nič spoločné so záhradníctvom, ale veľa spoločného s veľmi nebezpečnými ľuďmi.

Práve jeho osud inšpiroval Clinta Eastwooda k filmu Pašerák z roku 2018. Eastwood v ňom hrá Earla Stonea, starého pestovateľa, ktorý začne prevážať dr*gy pre mexický kartel. Film ponúka príbeh o finančnej tiesni, rodinných výčitkách a neskorej ľútosti. Skutočný život Lea Sharpa však bol komplikovanejší, menej uhladený a v niektorých ohľadoch ešte prekvapivejší.

Vojak, z ktorého sa stal pestovateľ

Leo Earl Sharp sa narodil 7. mája 1924 v Michigan City v americkej Indiane. Vyrastal v Detroite a počas druhej svetovej vojny slúžil v americkej armáde. Zúčastnil sa bojov v Taliansku, za službu získal Bronzovú hviezdu a po návrate domov sa jeho život postupne spojil s činnosťou, pri ktorej by ho nikto nehľadal v policajných spisoch: s pestovaním kvetov. Dalo by sa povedať, že si dôchodok užíval plnými dúškami.

Sharp sa špecializoval na ľaliovky, často zamieňané s ľaliami. Pestoval ich, šľachtil nové odrody a predával pod názvom Brookwood Gardens. Nebol to iba koníček starého pána, ktorý má rád prácu v záhrade. V komunite pestovateľov si vybudoval rešpekt a jeho kvety sa dostali do záhrad ďaleko za hranicami rodného mesta.

„Všetky Božie rastliny, ktoré ľuďom zlepšujú náladu, boli stvorené s nejakým zámerom. Pomáhajú im zabudnúť na trápenie a cítiť sa lepšie,“ povedal Sharp k svojej láske k rastlinám.

Do jeho záhrady chodili ľudia zo všetkých kútov

Jednou z jeho najznámejších odrôd bola Brookwood Ojo Poco. Malý marhuľový kvet s výrazným červeným stredom sa dostal na trh v roku 1994 a získal aj odborné ocenenie. Jeho meno dodnes nájdeš v registri American Daylily Society.

Jeho záhrada bola miestom, na ktoré ľudia nechodili len nakupovať, zaujímali sa tam o nové odrody a rady človeka, ktorý ich dokázal dokonale vyšľachtiť. Práve preto neskoršie odhalenie pôsobilo tak silno.

Susedia a zákazníci poznali Sharpa cez trpezlivú prácu, ktorá sa meria rokmi: od prvého kríženia po kvet schopný zaujať odborníkov. Druhý, tajný zdroj jeho ciest nemali dôvod predpokladať. Jeho verejná povesť totiž nebola vymyslenou krycou legendou. Skvelým pestovateľom naozaj bol.

Pri predaji kvetov cestoval a stretával sa s ďalšími pestovateľmi, dlhé trasy preto samy osebe nemuseli pôsobiť zvláštne. Zároveň mal platné doklady, za sebou vojenskú službu a život bez povesti kriminálnika. Predstava, že práve takýto muž spolupracuje s kartelom, znela absurdne. Pre ľudí, ktorí potrebovali nenápadného vodiča, však mohla byť práve táto kombinácia užitočná.

Kedy začal voziť pre kartel?

Presný okamih, keď Sharp prijal prvú zákazku, nemožno opísať ako scénu z filmu. Jeho dôvody tiež nepoznáme s istotou. Sám hovoril o nedostatku peňazí a o tom, že žil zo sociálneho zabezpečenia. Po zatknutí tvrdil aj to, že ho prinútili konať pod hrozbou zbrane.