Všetci určite veľmi dobre poznáme žabomyšie vojny medzi členmi rodiny, kamarátmi či susedmi. Ich dôvody sú často úplne smiešne a v konečnom dôsledku vždy skončia pri pive alebo kávičke s krémešom. Predstav si však, že by kvôli nevyneseným odpadkom či nadmernému hluku vznikol medzinárodný konflikt.
Vojna je zlá vec. Na hodinách dejepisu nám vyučujúci predstavili kľúčové konflikty svetovej histórie, pričom ich najčastejšími dôvodmi boli boj o moc, vplyv, majetky či postavenie. Nie je však vojna ako vojna. V histórii sa okrem krvavých bitiek odohrali aj také konflikty, ktorých príčiny (alebo aj priebeh) sú naozaj zvláštne.
1. Prasacia vojna
Táto kontroverzia sa začala v roku 1859 na ostrove San Juan. V tom čase tu žili bok po boku americkí osadníci, ktorí sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, a britskí občania, ktorí pracovali v spoločnosti Hudson’s Bay Company. Napriek tomu, že spolužitie bolo pokojné, neustále vo vzduchu visel spor o vlastníctvo ostrova.
Prvý a zároveň jediný výstrel tejto vojny zaznel 15. júna 1859. Americký farmár Lyman Cutlar zbadal na svojom pozemku prasa, ktoré mu žralo úrodu. Keďže to nebolo prvýkrát, zlosť v ňom vzrástla natoľko, že prasa zastrelil.
Problémom ale bolo, že zviera patrilo zamestnancovi Hudson’s Bay Company Charlesovi Griffinovi. Toho, samozrejme, nahnevalo, že mu niekto zabil „domáceho miláčika“, o to viac, že to bol Američan. Cutlara teda nahlásil úradom, čo napätie medzi jednotlivými skupinami obyvateľov vyostrilo.
Ostatní Američania na ostrove svojho krajana podporili, pričom americká armáda vyslala na ostrov kapitána Georgea Picketta a asi 70 vojakov. Briti neostali bez odpovede a k ostrovu vyslali vojenské námorné flotily. Napätá situácia, ktorá trvala niekoľko týždňov, nemala riešenie, keďže oba národy si nárokovali na vlastníctvo ostrova.
Keď sa o konflikte dozvedeli vyššie postavení úradníci vo Washingtone a Londýne, okamžite chceli situáciu upokojiť. V októbri 1859 uzatvorili dohodu o rozdelení ostrova – severná polovica bude patriť Britom a južná Američanom. Touto dohodou sa prasacia vojna skončila bez obetí, teda s výnimkou jedného mŕtveho prasaťa.
2. Vojna túlavého psa
Jednou z najzvláštnejších príčin vojnových konfliktov je pes, ktorý neúmyselne spustil medzinárodnú krízu. Vojna zatúlaného psa, v histórii známa aj ako invázia do Petricha, bola vyvrcholením niekoľkoročnej krízy medzi Gréckom a Bulharskom.
Existujú dve verzie toho, ako konflikt začal. Podľa jednej začali incident bulharskí vojaci, ktorí 18. októbra 1925 prekročili grécku hranicu a zaútočili na základňu v obci Belasitca. Druhý dôvod je však oveľa bizarnejší.
Nedorozumenie, ktoré malo za následok smrť približne 50 ľudí, vraj spustilo zastrelenie gréckeho vojaka, ktorý údajne prekročil hranicu do Bulharska, keď naháňal svojho psa na úteku. Streľba sa stala protestným pokrikom pre Grékov, ktorí krátko nato vtrhli do Bulharska a obsadili niekoľko dedín.
3. Vojna o Jenkinsovo ucho
V dejinách je tento konflikt známy ako vojna medzi Veľkou Britániou a Španielskom, ktorá prebiehala v Amerike v rokoch 1739 – 1748. Aj keď bola jej zámienka bizarná, príčina má hlbšie korene a súvisela s obchodnými a územnými spormi britských a španielskych kolónií.
Vzťahy medzi britskými námorníkmi a španielskou pobrežnou strážou v Amerike boli napäté. Pri jednom z incidentov v roku 1731 boli britskí námorníci z lode Rebecca pod vedením kapitána Roberta Jenkinsa obvinení z pašovania. Španieli veliteľa lode zajali, mučili ho a odrezali mu ucho.
Jenkins svoj prípad nechal zapadať prachom až do roku 1738, keď ono spomínané napätie vyeskalovalo do veľkých rozmerov. Jenkins vystúpil pred členmi britského parlamentu, povedal im o svojom prípade a ako dôkaz predložil odrezané rozkladajúce sa ucho. Prípad vyvolal u Britov pobúrenie a toto svedectvo sa stalo zámienkou vyhlásenia vojny Španielskemu kráľovstvu.
Boje sa začali koncom roka 1739 a pokračovali dva roky na Floride a v Georgii, pričom žiadna zo strán nevyšla ako jasný víťaz. Konflikt sa neskôr stal súčasťou rozsiahlejšej vojny o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila až v roku 1748.
4. Vojna zákuskov a toriet
Guerre des Pâtisseries, inak nazývaná aj Zákusková vojna, je konflikt, ktorého názov môže vyvolať úsmev, no v histórii má dôležité miesto. V dejinách je známy ako prvá francúzska intervencia v Mexiku alebo prvá francúzsko-mexická vojna. Vypukla v novembri 1838 po tom, čo francúzske vojská vyslané kráľom Ľudovítom Filipom zablokovali mexické prístavy a dobyli pevnosť San Juan de Ulúa v prístave Veracruz.
Na začiatku existencie Mexickej republiky prebiehali rozsiahle občianske nepokoje. Boje neraz vyústili do ničenia či drancovania súkromného majetku. Francúzsky cukrár známy len ako monsieur Remontel v sťažnosti kráľovi tvrdil, že v roku 1832 mexickí dôstojníci vyplienili jeho obchod v Tacubaya (vtedy mesto na okraji Mexico City). Ako náhradu škody Remontel požadoval 60-tisíc pesos.
Mexičania to, samozrejme, odmietli zaplatiť. Kráľ zúril, pretože Mexiko nedokázalo splatiť miliónové pôžičky, a keďže Mexičania sa zdráhali vyrovnať spôsobené škody, Ľudovít Filip urobil nečakaný krok – vyhlásil vojnu.
Nariadil vykonať blokádu všetkých mexických prístavov v Mexickom zálive od Yucatánu po Rio Grande. V októbri 1838 dorazila do Mexika francúzska flotila a zablokovala mesto Veracruz. Keď Mexičania stále odmietali zaplatiť, lode začali ostreľovať citadelu San Juan de Ulúa .
Nasledovalo niekoľko menších bitiek a do decembra padlo až 250 vojakov. Boje sa nakoniec skončili v marci 1839, keď britská vláda pomohla sprostredkovať mierovú dohodu. Ako súčasť zmluvy boli Mexičania nútení zaplatiť 600-tisíc pesos (namiesto pôvodných 60).
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
