Pokračovanie v práci
Turing mal povesť vtipného a príjemného spoločníka, hoci vedel byť aj prchký a netrpezlivý. Často mu narobila problémy jeho prehnaná úprimnosť, ktorou si vedel ľudí znepriateliť, o čom sa presvedčili aj jeho kolegovia z Bletchley Parku. On a ani ďalší členovia jeho tímu o svojom obrovskom úspechu nemohli hovoriť, pretože celý projekt bol prísne tajný.
Nikto tak o jeho zásluhách na výhre Spojencov netušil. Po skončení vojny Turing pokračoval vo svojom bádaní na univerzite v Manchesteri. Zároveň sa vrhol na konštrukciu jedného z prvých počítačov Automatic Computing Engine (ACE). Zaujímal sa aj o problematiku umelej inteligencie, čo viedlo k vytvoreniu takzvaného Turingovho testu (nazývaného aj Imitation Game), o ktorom sme na EMEFKA písali v samostatnom článku.
Na jeho základe sa dá zistiť, či stroj dokáže uvažovať ako človek, resp. či s ním má porovnateľnú inteligenciu. Do dnešného dňa sa žiadnemu počítaču nepodarilo Turingovým testom prejsť, hoci viaceré sa k tomu priblížili. Podľa predikcií odborníkov k tomu však skôr či neskôr dôjde.
Odhalenie Turingovej sexuality
Turingov pád v nemilosť sa začal písať v roku 1952. Práve vtedy sa totiž zoznámil s 19-ročným Arnoldom Murrayom, s ktorým nadviazal intímny pomer. Murray sa k Turingovi nasťahoval, avšak 23. januára dom niekto vykradol, pravdepodobne jeden z Murrayových známych. Turing zločin ohlásil polícii a behom vyšetrovania vyšlo najavo, že Turing a Murray sú milenci.
Vzhľadom na to, že homosexualita bola vo Veľkej Británii považovaná za trestný čin, bol Turing obvinený z „hrubej nemravnosti“ a dostal na výber. Buď strávi dva roky vo väzení, alebo sa podrobí „liečbe“, v skutočnosti chemickej kastrácii. Turing túžil pokračovať vo svojej práci, takže zvolil druhú možnosť. Musel užívať vysoké dávky ženských hormónov, a to počas celého jedného roka.
Kvôli zvýšeným dávkam estrogénu sa stal Turing impotentný a výrazne mu narástli prsia (gynecomastia). Okrem chemickej kastrácie bolo Turingovi zakázané ďalej pôsobiť v oficiálnych štruktúrach, kde pracoval ako kryptografický konzultant. Bol mu tiež zakázaný vstup na pôdu USA (kde istú dobu pôsobil). Na univerzite ale ostal a pokračoval vo vedeckej práci.
Zmeny v jeho tele v dôsledku podávaných hormónov ho inšpirovali k štúdiu premien ľudského tela a vrhol sa na odbor matematickej a teoretickej biológie. Priatelia, ktorí s ním v tejto dobe prichádzali do kontaktu, tvrdili, že Turing bol napriek verejnému poníženiu (jeho prípad sa vo veľkom prepieral v novinách) stále veselý, mal zmysel pre humor aj nadhľad a bol odhodlaný pokračovať v práci.
Smrť
8. júna 1954 našla chyžná Alana Turinga mŕtveho. Mal 41 rokov. Pitva určila ako príčinu smrti otravu kyanidom draselným. Ním bolo pravdepodobne napustené sčasti zjedené jablko, ktoré sa našlo pri Turingovom tele. O jeho smrti sa dodnes vedú dohady. Podľa jednej skupiny historikov Turing spáchal samovraždu. Jablko napustil smrtiacim jedom a otrávil sa. Poukazovali tiež na fakt, že týmto aktom odkazoval na svoju obľúbenú rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Iní sa zase prikláňajú k tomu, že jeho smrť bola nehoda. Mohol sa kyanidom nadýchať počas svojej práce pri neopatrnom narábaní s chemikáliami. To sa zdá ale málo pravdepodobné, keďže Turing bol skúsený vedec a veľmi dobre vedel, aké bezpečnostné opatrenia musí dodržiavať. Konsenzus historikov dnes znie, že Alan Turing naozaj odišiel z tohto sveta dobrovoľne.
Oficiálne ospravedlnenie
Trvalo to až do roku 2009, keď programátor John Graham-Cumming inicioval petíciu, ktorá mala zaviazať britskú vládu, aby sa oficiálne ospravedlnila za to, ako sa k Turingovi zachovala. Cumming označil Turingovu „liečbu“ za ohavnú a barbarskú. Vláda napokon za jeho prenasledovanie vyslovila poľutovanie.
V roku 2011 mu bola posmrtne na základe ďalšej petície udelená milosť kráľovnou Alžbetou II. „Nech je táto milosť vnímaná ako ospravedlnenie aj mnohým ďalším gayom, ktorí neboli takí známi ako Alan Turing a ktorí trpeli pod vtedajšími zákonmi,“ uviedol William Jones, predkladateľ petície.
„Menom britskej vlády a všetkých tých, ktorí vďaka Alanovej práci žijú slobodne, hovorím: Je nám to ľúto,“ uviedol v roku 2009 v oficiálnom ospravedlnení premiér Gordon Green. „Nie je prehnané povedať, že bez jeho mimoriadneho prispenia mohli byť dejiny druhej svetovej vojny veľmi odlišné. To, za čo mu musíme byť vďační, stavia do ešte horšieho svetla fakt, že sa s ním nakladalo tak neľudsky.“
Vo Veľkej Británii dnes nájdeme viacero sôch, pamätných dosiek a búst s podobizňou Alana Turinga, jeho tvár je dokonca vyobrazená na 50-librovej bankovke. Je k nej priložený aj jeho citát: „Toto je iba predzvesť toho, čo príde, a tieň toho, čo bude.“ Po Turingovi sú pomenované budovy, vedecké pracoviská, školy či charitatívne organizácie. V roku 1999 ho časopis Time zaradil medzi 100 najdôležitejších ľudí 20. storočia.
Alan Turing ako inšpirácia pre umelcov
Príbeh Alana Turinga sa stal tiež námetom pre mnoho filmov, dokumentov, kníh či hudobných diel. Za všetky môžeme spomenúť oscarovú drámu Kód Enigmy (2014) od Mortena Tylduma, kde Turinga stvárnil skvelý Benedict Cumberbatch. Ten si za svoj výkon odniesol aj nomináciu na Oscara. Samotný film získal osem nominácií a odniesol si sošku za najlepší adaptovaný scenár.
Za zmienku stojí aj britská dokudráma Codebreaker z roku 2011. Jeho osudom sa inšpirovali aj spisovatelia ako Neal Stephenson, Ian McEwan či Louisa Hall.
