Ráno 2. júla 1931 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku Peter Kürten vstúpil do dvora na vykonanie trestu v žalári Klingelputz. Takmer 50-ročný Kürten bol muž priemernej postavy, s úhľadne učesanými tmavými vlasmi a obyčajnou tvárou, ktorá neprezrádzala nič z jeho desivého vnútorného života.

Sprevádzaný väzenským kňazom a psychiatrom, Kürten smeroval k gilotíne, aby čelil zodpovednosti za množstvo hrozných zločinov. Za 17 rokov sa jeho zločiny rozrástli a zahŕňali krádeže, požiare, pokusy o vraždu, znásilnenia, kanibalizmus a vraždy. Presný počet jeho obetí nie je známy, ale odhaduje sa, že ich bolo od 35 do dokonca 70.

Kürten, prezývaný „Düsseldorfské monštrum“ či „Upír z Düsseldorfu“, bol nočnou morou plnou násilia a skazenosti. Narodil sa do nefunkčnej a násilníckej rodiny, jeho detstvo bolo poznačené fyzickým a slovným násilím, ktoré zhoršoval otcov alkoholizmus. Už v detstve sa u Kürtena prejavovalo znepokojujúce správanie. Pokúsil sa utopiť jedného zo svojich kamarátov a spriatelil sa s miestnym mužom, ktorý odchytával psy, a ten ho naučil, ako mučiť a zabíjať zvieratá.

V 13 rokoch začal Kürten chodiť s dievčaťom v jeho veku, ale jej odmietanie sexu ho viedlo k tomu, aby svoju frustráciu usmernil inde. Zmenil sa v beštiu, vykonával akty s miestnymi hospodárskymi zvieratami a, čo je ešte znepokojujúcejšie, mučil ich, aby dosiahol sexuálne uspokojenie. Jeho správanie sa zastavilo až vtedy, keď ho istý farmár pristihol, ako bodá prasa. Krátko nato Kürten utiekol z domu, ukradol všetky peniaze, ktoré našiel, a začal si románik s o dva roky staršou prostitútkou. Tento bezohľadný spôsob života viedol k jeho prvému pobytu vo väzení, kde si odsedel štyri roky za podvod a krátky trest za drobnú krádež.