Hovorili o nej, že je čarodejnica, pretože sa rozprávala so zvieratami, a mala vranu, ktorú prezývali „Terorista“ – kradla zlato a útočila na cyklistov. V jej posteli spával rys a pod jednou strechou žila so skroteným diviakom.

Simona Kossak však nebola čarodejnica a ani nejaká rozprávková princezná, ale vedkyňa, ekologička, autorka oceňovaných filmov a aktivistka, ktorá neúnavne bojovala za ochranu najstaršieho európskeho pralesa. Čo však pútalo pozornosť a čím sa stala známa, bol jej nezvyčajný spôsob života, ktorý väčšina nechápala.

Simona Kossak sa narodila v roku 1943 v Krakove do slávnej umeleckej rodiny. Bola pravnučkou Juliusza Kossaka, vnučkou Wojciecha Kossaka a dcérou Jerzyho Kossaka – troch maliarov, ktorí preslávili poľskú krajinu a históriu. Jej tetami boli známe spisovateľky Maria Pawlikowska-Jasnorzewska a Magdalena Samozwaniec. Simona mala byť podľa očakávaní synom, ktorý by pokračoval v maliarskej tradícii rodu Kossakovcov.

Vrana aj diviak

Namiesto toho však prežila viac ako 30 rokov v drevenej chatke v Bielovežskom pralese, bez elektriny a tečúcej vody. Verila, že život má byť jednoduchý a v súlade s prírodou. Medzi zvieratami našla pokoj a spojenie, aké jej ľudia nikdy nevedeli poskytnúť.

Mala vranu s kleptomanskými sklonmi, rysa menom Agatka a 180-kilogramovú samicu diviaka, ktorú nazývala Žabka. Pochádzala z renomovanej umeleckej rodiny z Poľska, no zvolila si život v prírodnom ústraní a jazyk lesa namiesto moderného sveta.