Mor si väčšina ľudí spája so stredovekom, no ochorenie dodnes nezmizlo. V posledných dňoch sa o ňom hovorí najmä v súvislosti s ruskou Sibírou, kde zdravotnícke úrady preverujú okolnosti závažného ochorenia pracovníčky protimorového ústavu. Podozrenie na pľúcny mor pritiahlo pozornosť WHO aj susedných krajín, hoci samotná nákaza zatiaľ nebola potvrdená.
V centre prípadu je výskumné pracovisko v Irkutsku, ktoré sa zaoberá nebezpečnými infekciami. Jeho 28-ročná zamestnankyňa Daria Šipilovová skončila v nemocnici so závažným zápalom pľúc a 2. októbra zomrela. Médiá následne priniesli verziu o možnej laboratórnej nehode. Ruské úrady však súvislosť s jej prácou odmietajú a hovoria o zápale pľúc neznámeho pôvodu.
Nejasnosti prehĺbili správy o údajnom ochorení ďalšieho zamestnanca rovnakého ústavu. WHO žiada ich preverenie aj podrobné výsledky testov, pretože zatiaľ nemá dostatok údajov na úplné posúdenie udalosti. Moskva tvrdí, že mor nezaznamenala, pričom približne 200 kontaktov zosnulej preventívne umiestnila do karantény.
Susedné štáty medzitým posilnili zdravotný dohľad a kontroly cestujúcich. Mongolsko či Kazachstan reagujú na neistotu okolo prípadu, nie na potvrdené šírenie moru za ruskými hranicami. Rozhodujúca otázka zostáva nezodpovedaná: čo spôsobilo ochorenie laborantky a či správy o ďalšom pacientovi majú reálny základ.
Rusko hovorí o negatívnych testoch
Ako informujú Topky, Šipilovová pracovala v Irkutskom vedeckovýskumnom protimorovom ústave Sibíri a Ďalekého východu. Zomrela v nemocnici v Šelechove. Tvrdenia, že pri práci prišla do kontaktu s pôvodcom moru, zostávajú nepotvrdené.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneRospotrebnadzor, ruský úrad dohliadajúci na verejné zdravie, oznámil, že takmer 5-tisíc laboratórnych testov nezachytilo nebezpečné patogény. Približne 90 percent sledovaných kontaktov už podľa jeho vyjadrenia zo 7. októbra karanténu opustilo. Úrad zároveň začal preventívne opatrenia zmierňovať a tvrdí, že nehrozí epidémia. Presnú príčinu smrteľného zápalu pľúc však neobjasnil.
WHO chce podrobnejšie vysvetlenie
Svetová zdravotnícka organizácia požaduje údaje o testoch vykonaných u zosnulej aj jej kontaktov. Zaujíma ju tiež zdravotný stav sledovaných ľudí a dôvody, pre ktoré Rusko zaviedlo ochranné opatrenia. Správy o druhom zamestnancovi so zápalom pľúc nejasného pôvodu chce overiť priamo u ruských úradov.
„Keďže ešte nemáme úplný obraz o tejto udalosti, nedokážeme vykonať úplné posúdenie rizika,“ uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Organizácia ponúkla odbornú pomoc pri vyšetrovaní aj v oblasti laboratórnej bezpečnosti. Preverovanie druhého prípadu pritom neznamená, že WHO potvrdila ďalšiu nákazu morom.
Kontroly na hraniciach sú preventívne
Mongolsko zaviedlo zdravotný dohľad najmä na hraničných priechodoch v provincii Selenge. Priechody však zostávajú otvorené a fungujú v bežnom režime. Kazachstan kontroluje zdravotný stav cestujúcich pri všetkých druhoch dopravy, pričom zatiaľ nehlásil zachytenie podozrivých príznakov ani potvrdenej nebezpečnej infekcie.
Preventívne kroky prijali aj Kirgizsko a Uzbekistan. Z dostupných informácií nevyplýva, že by sa mor šíril do susedných krajín. Kazachstan hodnotí riziko zavlečenia ochorenia ako nízke.
Pomoc Rusku pri zvládnutí situácie ponúkol aj samotný Donald Trump. Americký prezident uviedol, že Spojené štáty správy o možnej nákaze morom pozorne sledujú. „Pomôžeme im, ako len budeme môcť,“ vyhlásil.
Mor sa dnes dá liečiť
Ochorenie spôsobuje baktéria Yersinia pestis, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä u drobných cicavcov a ich bĺch. Človek sa môže nakaziť poštípaním infikovanou blchou, kontaktom s nakazeným materiálom alebo vdýchnutím infekčných častíc. Najčastejšia bubonická forma spôsobuje bolestivé zväčšenie lymfatických uzlín. Pľúcna forma zasahuje pľúca a môže sa prenášať medzi ľuďmi.
Včasná liečba antibiotikami môže zachrániť život, neliečený pľúcny mor je však mimoriadne nebezpečný. WHO uvádza, že väčšina prípadov hlásených v rokoch 2019 až 2025 pochádzala z Madagaskaru a Konžskej demokratickej republiky.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb vo vyjadrení nezaznamenalo dôkazy pokračujúceho prenosu medzi ľuďmi v súvislosti s ruským prípadom. Pripomenulo však, že prenos zvyčajne vyžaduje blízky a dlhší kontakt s človekom, ktorý už má príznaky. V EÚ sa mor nevyskytol celé desaťročia a potrebné antibiotiká sú dostupné.
Na jednej strane mor, na druhej základňa skazy
Kým Rusko čelí otázkam o možnej nákaze morom na Sibíri, pozornosť púta aj jeho príprava na jadrový konflikt. Ako sme ťa nedávno informovali, vyšetrovanie novinárov odhalilo rozsiahlu prestavbu podzemného komplexu v hore Kosvinskij Kameň na Urale. Základňa je spájaná so systémom Perimeter, známym pod zlovestnou prezývkou „Mŕtva ruka“.
Stavebné objednávky a satelitné zábery naznačujú, že práce prebiehali od roku 2018 prinajmenšom do roku 2024. Do komplexu smerovali stovky kilometrov káblov, tisíce svietidiel aj ventilačné zariadenia. Časť systémov má filtrovať vzduch pri chemickom, biologickom či rádioaktívnom zamorení, aby základňa dokázala fungovať aj v mimoriadnych podmienkach.
Perimeter má zabezpečiť odovzdanie rozkazu na odvetný jadrový úder aj po vyradení bežného velenia a spojenia. Presné fungovanie systému zostáva utajené a dokumenty nepotvrdzujú, že by mohol odpáliť jadrové zbrane úplne bez človeka. Kým teda zdravotníci objasňujú podozrenie na nebezpečnú infekciu, ďalšie odhalenia ukazujú, ako Rusko posilňovalo zázemie pre najničivejší vojenský scenár.
