11. Učím deti základy bojových umení. Jedna mamička sa ma spýtala, či dieťa pri mne je moje. Odpovedal som, že áno, má doma dvojča. Viditeľne zbledla a po chvíli povedala: „Aj ja som čakala dvojičky. Jej sestra zomrela pri pôrode.“
12. Ako 14-ročný som počul svoju mamu, ktorá už opustila moju sestru a plánovala ma poslať k príbuzným, ako hovorí novému mužovi, že by si mali spraviť vlastné dieťa.
13. Kolega mi povedal, že som najnudnejší človek vo firme. Vždy som mal pocit, že nie som zaujímavý, ale počuť to nahlas ma úplne dorazilo.
14. „Moja rodina to so mnou vzdala.“ Slová desaťročného chlapca, ktorému oznámili, že po piatich rokoch naťahovania si ho rodina napokon neadoptuje.
15. Keď strýko zomrel, zobrali sme si jeho telefón. Našli sme v ňom správu od jeho osemročnej dcérky: „Naozaj si zomrel?“ Nedokázali sme zadržať slzy.
16. Otec s nevlastnou mamou sa rozhodli adoptovať si dievčatko. Počuli sme, ako hovorí: „Konečne budem mať svoju prvú dcérku. Vždy som chcel dievča.“ Moja nevlastná sestra, ktorá ho od detstva brala za vlastného otca, sa zrútila.
17. „Mama s otcom všetkým hovoria, že majú len dve deti,“ povedala mi sestra. Pravda je, že majú tri – no keďže som odmietla náboženskú školu, ktorú mi vybrali, prestali ma priznávať.
18. „Je preč.“ Takto mi oznámili smrť otca. Štyri týždne som sledovala, ako sa stráca pred mojimi očami, no aj tak to bolela rana, ktorá sa nedá opísať.
19. „Skončíš ako tvoj otec – osamelý závislák, ktorému sa všetci vyhýbajú.“ Zostal som stáť bez slova, úplne paralyzovaný.
20. „Ako to myslíte, že moja manželka? Tú ženu vôbec nepoznám.“ Toto boli prvé slová môjho manžela po tom, čo sa po ťažkej nehode prebral z kómy. Spomienky na posledných 12 rokov sa mu nikdy nevrátili – vrátane celého nášho manželstva. Po dvoch rokoch sme sa rozviedli.
