Slovenčina vie znieť nádherne. Stačí pár mäkkých slabík, milá zdrobnenina alebo pekná básnička a človek má pocit, že sa jeho ušká presúvajú do neba. Potom však existuje druhá kategória slovenských slov. Také, pri ktorých sa tvár skrúti skôr, než ich niekto dopovie do konca, a človek obratom ľutuje, že má zdravý sluch. Znejú tvrdo, kostrbato, špinavo alebo jednoducho odpudzujúco. A presne o takých bude reč v dnešnom článku.
Požiadali sme umelú inteligenciu, aby zostavila rebríček najškaredších slovenských slov. Úloha znela jednoducho – neklaď si servítku pred ústa, nesnaž sa nič zaobaľovať ani šetriť niekoho pocity. Jednoducho na rovinu povedz, ktoré slovenské slová sú také príšerné, až z nich naskakujú zimomriavky a žalúdok robí saltá. Nuž, a takto to dopadlo.
1. Chrcheľ
Ak existuje slovo, ktoré by malo dostať zákaz vstupu do bežnej konverzácie, tak jednoznačne chrcheľ. Už prvé tri písmená znejú, akoby sa niekto dusil rožkom. A význam? Ten situáciu vôbec nezachraňuje. Slovo vyvoláva predstavu niečoho hustého, lepkavého a absolútne nechutného. Keby malo zvukovú podobu, určite by pripomínalo ranný kašeľ silného fajčiara.
2. Ľubozvučný
Najväčší paradox slovenčiny. Slovo, ktoré má opísať krásu nášho jazyka, znie kvôli kombinácii zmäkčeného ľ, krkolomného b-o-z-v a tvrdého č-n-ý ako zrážka dvoch traktorov. Pôsobí strojene, afektovane a namiesto pohladenia po duši spôsobuje okamžitý fonetický odpor.
3. Mazľavý
Niektoré slová sú nepríjemné už len preto, že ich človek nechce vysloviť. Mazľavý patrí presne medzi ne. Nezáleží na tom, či opisuje jedlo, ruky alebo podlahu. Okamžite si predstavíš niečo slizké, mastné a podozrivo vlhké. Znie tak nepríjemne, že by pokojne mohlo slúžiť ako názov hororového monštra.
4. Brucho
Spomedzi slovenských slov hádam jedno z najhorších. Brucho v sebe nemá štipku elegancie ani estetiky. Začína sa neohrabane tvrdým br-, nasleduje tupé u a končí chrapľavým cho. Znie tak ťažkopádne a neatraktívne, že aj pri štíhlom človeku vytvorí vizuálnu predstavu obézneho bandera. Horšie je hádam už len bruško.
5. Džob
Tento anglicizmus znásilnený slovenským pravopisom je vizuálna aj zvuková katastrofa. Zatiaľ čo anglické „job“ znie prirodzene a modernejšie, slovenský prepis s dž na začiatku z neho robí lacný a nevkusný barbarizmus. Nehovoriac o tom, že ho väčšinou používajú ľudia, ktorí prízvuk prebrali od 60-ročnej angličtinárky na základnej škole.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
