Smrť čaká na každého z nás. Existuje však život po nej? Tejto otázke sme sa venovali aj v našom samostatnom článku. V ňom sme sa tiež okrajovo dotkli fenoménu, keď sa ľudia dostali do tesnej blízkosti smrti. Následkom rôznych nehôd sa napríklad ocitli v kóme a od smrti ich delili často len sekundy.

Iní sa zase dostávali do takzvanej klinickej smrti, ale na poslednú chvíľu sa ich podarilo zachrániť. Mnohí z nich následne tvrdili, že keď boli v bezvedomí, prežili neuveriteľné veci. Ocitli sa napríklad v tuneli, na ktorého konci bolo svetlo, pred očami im prebehol celý život a niektorí z nich dokonca stretli svojich mŕtvych blízkych či náboženské postavy.

Tento fenomén sa nazýva zážitok blízkej smrti (near death experience) a už dlhé roky sa oň zaujímajú neurológovia, psychológovia, psychiatri, ale aj ezoterici či predstavitelia rôznych náboženských smerov. Ich vysvetlenia tohto podivného fenoménu sú ale často diametrálne rozdielne.

Tunel plný svetla

Zážitok blízkej smrti je definovaný ako psychologický fenomén, pri ktorom má daná osoba silný pocit, že prichádza smrť, resp. že je po smrti. Tento pocit je zároveň sprevádzaný ďalšími javmi. Ľudia napríklad cítia nielen to, že sú mŕtvi, ale tiež to, že ich vedomie ďalej pracuje. Môžu mať pocit, že sa oddeľujú od svojho fyzického tela a „vznášajú“ sa nad ním. Často vidia zhora celú miestnosť, svoje telo na posteli či blízkych okolo nej.

Častý je aj vstup do tmavého tunela. Na jeho konci vidno jasné svetlo, ktoré daného človeka láka a on sa k nemu chce dostať. Na ceste k nemu sa človek môže stretnúť so svojimi zosnulými rodinnými príslušníkmi, ale napríklad aj s Ježišom Kristom.

Výpovede ľudí, ktorí tento zážitok prežili, zároveň popisujú stavy ohromného pokoja a blaha. Objavujú sa v nich aj zmienky o žiarivom svetle, ktoré človeka pohlcuje a z ktorého je cítiť nekonečnú lásku. Toto svetlo sa často zosobňuje s Bohom.

Dotyčným sa zvykne aj v krátkom čase pred očami prehrať celý ich doterajší život. Hoci si človek uvedomuje, že je mŕtvy a odchádza do iného sveta, má príjemné pocity a často sa ani nechce vrátiť do svojho fyzického tela. V určitom bode sa ale človek musí sám rozhodnúť, či sa vráti, alebo definitívne zomrie. A hoci mnohí s návratom váhajú, napokon sa preň predsa len rozhodnú. Nasleduje návrat do fyzického tela a prebratie sa na nemocničnej posteli.