„Toto môže byť moje posledné živé vysielanie,“ hovorí čínska influencerka, zatiaľ čo z fľaše pije neznámu tmavú tekutinu. Sledovateľom tvrdí, že je to kola, napriek tomu pri každom dúšku len ťažko skrýva znechutenie. Nech už tam má naliate čokoľvek, očividne to jej telu neprospieva.
Ako sa neskôr ukázalo, hovorila pravdu. Skutočne to bol jej posledný livestream. Luo Xiao Mao Mao Zi (罗小猫猫子), vo svojej rodnej krajine známa ako Malá Mačička, zomrela v októbri roku 2021 po konzumácii nadmerného množstva pesticídov, teda tmavej tekutiny, ktorú požila pred očami tisícov virtuálnych svedkov.
Jej popol ukradli, použiť ho chceli na šokujúce účely
V tom čase 25-ročná ikona mnohých mladých čínskych žien trpela rôznymi duševnými nepokojmi. Bojovala s depresiou, úzkosťami a ťažko znášala negatívne komentáre, ktorých sa jej po vďačnom ohováraní zo strany bývalého priateľa dostávalo vskutku požehnane. Tragické však je, že ani po smrti sa nedočkala zaslúženého odpočinku.
Ani nie o mesiac neskôr obletela ázijské aj svetové média zarážajúca správa – jej popol ukradli. Rodina Malej Mačičky dala telo spopolniť v jednom z krematórií čínskej provincie Šan-tung, následne ju plánovali uložiť na večný odpočinok. Trojica zamestnancov krematória mala iné plány. V kedysi úspešnej, slávnej a zarážajúco krásnej Luo totiž uvideli skvelú príležitosť, ako si privyrobiť.
Ako? Ako možno speňažiť mŕtve telo v stave, keď už viac ani nepripomína človeka? Kto by niečo také kúpil? A prečo? Odpoveď je – na sobáš. Luo Xiao Mao Mao Zi sa mala stať takzvanou mŕtvou nevestou, a hoci z toho naskakuje husia koža, nebola prvá a rozhodne ani posledná. Svadby s mŕtvymi a medzi mŕtvymi totiž patria k jedným z najmorbídnejších čínskych tradícií, ktoré sa ľudia západu len márne snažia pochopiť.
Sobáše duchov alebo prečo sa mŕtvi berú
Nie je známe, kedy presne táto tradícia vznikla, možno však predpokladať, že sobáše duchov (冥婚) sú súčasťou čínskej kultúry prakticky odnepamäti. V určitých prípadoch sú mŕtvi obaja budúci manželia, v iných je zosnulá len jedna strana. Dôvodov, prečo sa tak deje, je hneď niekoľko.
Ako v mnohých (nielen) ázijských kultúrach, aj v Číne platí, že žena sa jednoducho musí vydať. Spoločnosť opovrhuje starými dievkami a ostať na ocot je to najhoršie, čo sa nielen žene, ale celej jej rodine môže stať. Rodičia, ktorým sa nepodarilo nájsť svojej dcére muža, kým ešte žila, by si so sebou museli niesť bremeno hanby a predsudkov až do vlastnej smrti. Takto ju môžu oddať, aj keď je mŕtva.
U mužov je to – neprekvapivo – trochu iné. Číňania veria, že smrťou život nekončí, a všetkému, čo príde po nej, čelia manželia spolu. Starajú sa o seba, dávajú na seba pozor… Kto sa bude starať a dávať pozor na môjho syna, keď sa nestihol oženiť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí ustaraní čínski rodičia, následkom čoho siahnu hlboko do vrecka a preventívne mu ženu na dlhé chvíle v posmrtnom živote kúpia.
Akútny nedostatok „tovaru“
V „ideálnych“ prípadoch obchody tohto druhu uzatvárajú príbuzní zosnulej. Po jej smrti. Smrti, s ktorou oni sami nemali nič spoločné a nijako sa k nej nepričinili. Lenže ľudstvo je zvrátené, ženy – najmä mŕtve a slobodné – patria medzi nedostatkový tovar a ako to už v dnešnom svete býva, kde je dopyt, tam niekto s vidinou rýchleho obohatenia sa príde s ponukou.
Ako sme načrtli, ženy – tentokrát nielen mŕtve a slobodné, ale akékoľvek – sú v Číne veľmi vzácnou komoditou. V roku 1980 tamojšia vláda zaviedla takzvaný zákon jedného dieťaťa, ktorý v rámci boja s preľudnením krajiny jasne ohraničil, koľko detí môže jeden manželský pár splodiť. Presne jedno. Nie dve, keď sa pošmykne, nie tri, keď sa susedom sprava ani zľava nedarí. Jedno.
V roku 2016 prísny zákon zanikol. Škody, ktoré napáchal, ale ostali. Väčšina ľudí, ktorí sa v rozmedzí necelých štyroch dekád rozhodli stať rodičmi, mali jediné prianie – mať chlapca. Niežeby malé dievčatká neboli rozkošné, ale predsa. Ak mali nárok na jedno dieťa, len jedno jediné, tak nech je schopné zachovať ich rod. Posunúť ich meno na ďalšie generácie. A zabezpečiť, že tu po nich niečo ostane.
Tieto priania neostali len pri tichých nočných modlitbách – čínski rodičia boli pre syna odhodlaní urobiť čokoľvek. Aj potratiť inak zdravé dieťa, keď lekár potvrdí, že je to dievčatko. Šancu mali iba jednu a nárok na reparát? Žiadny. Po počatí boli sterilizovaní. Kvôli tejto skutočnosti dnes väčšinu čínskej populácie tvoria muži, čo do veľkej miery ovplyvňuje ich šance na manželstvo – za života aj po smrti.
Nie sú mŕtve ženy? Tak si ich urobíme!
Synovec pána Miaoa Taijianga bol údajne dobrý chlapec. Skôr, ako si stihol nájsť súcu nevestu, ale tragicky zahynul pri autonehode. Ako správny strýko chcel, aby bolo o nebohého synovca dobre postarané, s rodinou sa teda začal ohliadať po mŕtvej neveste, s ktorou by ho neskôr mohli bok po boku pochovať.
Zdalo sa, že Taijiangovi šťastie praje – jeho známy totiž o jednej vedel. V jeho rodnom meste údajne žije mladá žena, ktorá je veľmi chorá, a jej rodina sa postupne pripravuje na najhoršie. Nebránia sa myšlienke oddať ju po smrti, práve naopak, za sumu 32-tisíc čínskych jüanov (cca 4 200 eur) sú tejto myšlienke viac než otvorení.
Muž neváhal a mŕtvu nevestu svojmu synovcovi kúpil. Ich svadba mala prebehnúť ráno 14. júla roku 2016, o siedmej večer následne plánovali novomanželov spoločne pochovať. Veci však nabrali celkom iný spád. Počas príprav začul jeden zo svadobčanov z rakvy vychádzať zvuky, akoby sa niekto snažil vyškriabať von.
Najprv si myslel, že sa mu to len zdá, no zvuky neutíchali a napokon ich začuli aj ostatní. „Možno tam vkĺzla mačka. Všetci vieme, aké sú mačky,“ poznamenal ktosi, na margo čoho sa rozhodli rakvu otvoriť a vypustiť spomínanú mačku von. Ťažko opísať mieru prekvapenia, ktoré všetci zúčastnení zažili, keď zistili, že vo vnútri žiadna mačka nie je. Len „mŕtva“ nevesta, ktorá bola očividne taká živá, ako sa len dalo.
Obchodovanie s postihnutými ženami
Policajné vyšetrovanie odhalilo pravdu. Známy pána Taijianga Hu Alian bol súčasťou amatérskej schémy obchodovania s ľuďmi, konkrétne fyzicky či psychicky postihnutými ženami, ktoré sa nemali ako brániť. Vďaka imidžu sympatického staršieho pána ho žiadna z nich neupodozrievala, keď im ponúkal pomoc či ubytovanie.
Ani vo sne by im nenapadlo, že má nekalé úmysly, na čo doplatili vlastným životom. Hluchá a nemá nevesta Taijiangovho synovca mala „šťastie“. Podané sedatíva ju neuspali na tak dlho, ako obchodníci čakali, vďaka čomu sa zobudila dosť skoro na to, aby ju niekto vyslobodil. Polícia však zistila, že Hu Alian rovnakú metódu použil už minimálne dvakrát predtým. A v oboch prípadoch bol úspešný.
Jednu ženu predal za 48 700 jüanov (cca 6 400 eur), druhú za 50 000 jüanov (cca 6 600 eur). Zarobil si tak približne 30-násobne viac ako za mesiac bežnej práce v danej provincii. Hu Alian bol obvinený z dvojnásobnej vraždy duševne znevýhodnených žien za účelom predaja ich mŕtvych tiel a odsúdený.
„Stratené“ červené obálky
Nájsť na zemi euro vždy poteší. Možno zaň neodletíš na Havaj, ale ako sa hovorí – euro k euru… V Číne je ekvivalentom takéhoto nečakaného malého pokladu červená obálka. Dospelí do nich zvyknú vkladať peniaze a následne nimi obdarovávať deti pri príležitosti Lunárneho nového roka. Ak teda jednu nájdeš na zemi, môžeš očakávať príjemné prekvapenie.
V júni minulého roka ale učiteľka mandarínskej čínštiny pôvodom z Taiwanu varovala ľudí na internete, nech ich radšej nechajú tak. Človeka to pokúša. Nejaké nepozorné dieťa stratilo obálku plnú peňazí a je škoda, aby ostala len tak ležať na zemi. Príbeh za ňou však môže byť úplne iný.
Ako tvrdí učiteľka, niektoré z týchto obálok nestratili pojašené deti po ceste domov – nastražili ich tam príbuzní, ktorí sa snažia nájsť polovičky svojim zosnulým deťom. Keď ich niekto zodvihne, vybehnú zo svojho úkrytu a trvajú na tom, že zdvihnutím obálky daný človek spečatil svoj osud. Presne tak – obálku zodvihne len ten, kto je ich nebohej ratolesti súdený.
