„Toto môže byť moje posledné živé vysielanie,“ hovorí čínska influencerka, zatiaľ čo z fľaše pije neznámu tmavú tekutinu. Sledovateľom tvrdí, že je to kola, napriek tomu pri každom dúšku len ťažko skrýva znechutenie. Nech už tam má naliate čokoľvek, očividne to jej telu neprospieva.
Ako sa neskôr ukázalo, hovorila pravdu. Skutočne to bol jej posledný livestream. Luo Xiao Mao Mao Zi (罗小猫猫子), vo svojej rodnej krajine známa ako Malá Mačička, zomrela v októbri roku 2021 po konzumácii nadmerného množstva pesticídov, teda tmavej tekutiny, ktorú požila pred očami tisícov virtuálnych svedkov.
Jej popol ukradli, použiť ho chceli na šokujúce účely
V tom čase 25-ročná ikona mnohých mladých čínskych žien trpela rôznymi duševnými nepokojmi. Bojovala s depresiou, úzkosťami a ťažko znášala negatívne komentáre, ktorých sa jej po vďačnom ohováraní zo strany bývalého priateľa dostávalo vskutku požehnane. Tragické však je, že ani po smrti sa nedočkala zaslúženého odpočinku.
Ani nie o mesiac neskôr obletela ázijské aj svetové média zarážajúca správa – jej popol ukradli. Rodina Malej Mačičky dala telo spopolniť v jednom z krematórií čínskej provincie Šan-tung, následne ju plánovali uložiť na večný odpočinok. Trojica zamestnancov krematória mala iné plány. V kedysi úspešnej, slávnej a zarážajúco krásnej Luo totiž uvideli skvelú príležitosť, ako si privyrobiť.
Ako? Ako možno speňažiť mŕtve telo v stave, keď už viac ani nepripomína človeka? Kto by niečo také kúpil? A prečo? Odpoveď je – na sobáš. Luo Xiao Mao Mao Zi sa mala stať takzvanou mŕtvou nevestou, a hoci z toho naskakuje husia koža, nebola prvá a rozhodne ani posledná. Svadby s mŕtvymi a medzi mŕtvymi totiž patria k jedným z najmorbídnejších čínskych tradícií, ktoré sa ľudia západu len márne snažia pochopiť.
Sobáše duchov alebo prečo sa mŕtvi berú
Nie je známe, kedy presne táto tradícia vznikla, možno však predpokladať, že sobáše duchov (冥婚) sú súčasťou čínskej kultúry prakticky odnepamäti. V určitých prípadoch sú mŕtvi obaja budúci manželia, v iných je zosnulá len jedna strana. Dôvodov, prečo sa tak deje, je hneď niekoľko.
Ako v mnohých (nielen) ázijských kultúrach, aj v Číne platí, že žena sa jednoducho musí vydať. Spoločnosť opovrhuje starými dievkami a ostať na ocot je to najhoršie, čo sa nielen žene, ale celej jej rodine môže stať. Rodičia, ktorým sa nepodarilo nájsť svojej dcére muža, kým ešte žila, by si so sebou museli niesť bremeno hanby a predsudkov až do vlastnej smrti. Takto ju môžu oddať, aj keď je mŕtva.
U mužov je to – neprekvapivo – trochu iné. Číňania veria, že smrťou život nekončí, a všetkému, čo príde po nej, čelia manželia spolu. Starajú sa o seba, dávajú na seba pozor… Kto sa bude starať a dávať pozor na môjho syna, keď sa nestihol oženiť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí ustaraní čínski rodičia, následkom čoho siahnu hlboko do vrecka a preventívne mu ženu na dlhé chvíle v posmrtnom živote kúpia.
Akútny nedostatok „tovaru“
V „ideálnych“ prípadoch obchody tohto druhu uzatvárajú príbuzní zosnulej. Po jej smrti. Smrti, s ktorou oni sami nemali nič spoločné a nijako sa k nej nepričinili. Lenže ľudstvo je zvrátené, ženy – najmä mŕtve a slobodné – patria medzi nedostatkový tovar a ako to už v dnešnom svete býva, kde je dopyt, tam niekto s vidinou rýchleho obohatenia sa príde s ponukou.
Ako sme načrtli, ženy – tentokrát nielen mŕtve a slobodné, ale akékoľvek – sú v Číne veľmi vzácnou komoditou. V roku 1980 tamojšia vláda zaviedla takzvaný zákon jedného dieťaťa, ktorý v rámci boja s preľudnením krajiny jasne ohraničil, koľko detí môže jeden manželský pár splodiť. Presne jedno. Nie dve, keď sa pošmykne, nie tri, keď sa susedom sprava ani zľava nedarí. Jedno.
V roku 2016 prísny zákon zanikol. Škody, ktoré napáchal, ale ostali. Väčšina ľudí, ktorí sa v rozmedzí necelých štyroch dekád rozhodli stať rodičmi, mali jediné prianie – mať chlapca. Niežeby malé dievčatká neboli rozkošné, ale predsa. Ak mali nárok na jedno dieťa, len jedno jediné, tak nech je schopné zachovať ich rod. Posunúť ich meno na ďalšie generácie. A zabezpečiť, že tu po nich niečo ostane.
Tieto priania neostali len pri tichých nočných modlitbách – čínski rodičia boli pre syna odhodlaní urobiť čokoľvek. Aj potratiť inak zdravé dieťa, keď lekár potvrdí, že je to dievčatko. Šancu mali iba jednu a nárok na reparát? Žiadny. Po počatí boli sterilizovaní. Kvôli tejto skutočnosti dnes väčšinu čínskej populácie tvoria muži, čo do veľkej miery ovplyvňuje ich šance na manželstvo – za života aj po smrti.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
