Hádanky neslúžia len na zábavu. Šifry a kódy sú aj spôsobom, ako udržať tajomstvo – napríklad mapu, kde niekto zakopal poklad. Dobre vytvorený kód môže informovať armádu o určitých pohyboch a plánoch, a to bez obáv, že sa tieto informácie dozvie nepriateľ.
Tie najsilnejšie šifry vydržali desaťročia (alebo dokonca storočia) neprelomené. Nasledujúce kódy sa nazývali ako neprelomiteľné. Až do okamihu, kým neprišli tí správni ľudia.
Alan Turing a kód Enigma počas druhej svetovej vojny
Alan Turing bol britský matematik, ktorý ako jednotlivec zmenil chod dejín. V septembri 1939 sa usadil v ústredí britského tímu na dešifrovanie kódov v Bletchley Park. Jeho nepriateľom nebolo len Nemecko, ale hlavne nemecký šifrovací stroj s názvom Enigma.
Turing vytvoril vlastné prístroje na lámanie kódov, ktoré označoval ako rôzne verzie bômb. Ak by sa mu to podarilo a dešifroval by kódy, spojenci by presne odhalili pozície obávaných nemeckých ponoriek. Okrem toho by Turingove „bomby“ odhalili spojencom správy odoslané priamo Hitlerom.
Aj keď Nemecko vylepšilo svoje šifrovacie stroje, Turing s nimi udržal krok. Poľskí vedci ako Marian Rejewski pochopili, že odpoveď na kód nie je v lingvistike, ako sa Briti spočiatku domnievali, ale v matematike.
Rozlúštenie nemeckých kódov zabránilo nespočetným útokom ponoriek a pravdepodobne sa vďaka tomu skrátila dĺžka vojny o celé roky. BBC odhaduje, že ak by Enigma nebola prelomená, mohlo počas druhej svetovej vojny zahynúť ďalších 14 miliónov vojakov.
Genevieve Grotjanová prelomila japonský „fialový“ kód
Genevieve Grotjanová získala bakalársky titul z matematiky a počas druhej svetovej vojny pracovala ako mzdová účtovníčka pre vládu. Prijal ju William Friedman, kryptoanalytik, ktorý mal pod sebou tím pracujúci na prelomení japonského „fialového“ kódu. Friedmanov tím na úlohe pracoval mesiace a iba s malým pokrokom. Briti sa už vzdali pokusov o rozlúsknutie kódu.
20. septembra 1940 objavila Grotjanová vzorec, ktorý viedol k rozlúšteniu kódu. Všimla si opakovania a cykly, ktoré ostatní analytici nebrali do úvahy. Na svoj objav upozornila svojho nadriadeného Franka Rowletta a ten vraj nadšene zvolal: „To je ono! To je ono! Našla si to, čo sme hľadali!“
Vigenerova šifra
Tri storočia sa ľudstvo snažilo túto šifru prelomiť. Táto skladačka využíva kombináciu 26 rôznych šifrových abecied. Šifru, ktorá bola vytvorená v roku 1553, prelomil v roku 1854 britský kryptograf Charles Babbage.
Zdalo sa, že Babbage má v sebe jedinečnú zmes intuície a inteligencie, ktorá mu umožnila prelomiť kód. Všimol si, ako sa opakovania v šifre prekladajú aj na opakovania v obyčajnom texte. Medzera medzi týmito opakovaniami navyše odhalila dĺžku kľúčového slova. Svoje dielo ale nikdy nepublikoval. A tak bola šifra naďalej považovaná za neprelomenú.
O 50 rokov neskôr Friedrich Kasiski prelomil kód a publikoval svoju prácu. Urobil tak pomocou rovnakej techniky ako Babbage. Metóda, ktorú na to použil, sa dodnes označuje ako „Kasiskiho vyšetrenie“.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
