Ešte nedávno sme ťa informovali o tom, že nočné mory s vypadávaním zubov v sebe skrývajú omnoho viac, než sa zdalo. Teraz prichádza čas pozrieť sa na nočné mory zvnútra ich továrne – našej hlavy. Ako informuje web Euronews, tím neurovedcov z Pensylvánskej štátnej univerzity v USA sa pustil do ambiciózneho trojročného výskumu zameraného na odhalenie procesov, ktoré prebiehajú v mozgu počas snívania a vzniku nočných môr.
Ich cieľom je údajne lepšie pochopiť nervové mechanizmy stojace za nepríjemnými snovými zážitkami a ich súvis s duševnými poruchami. Hlavne tie s úzkostnými stavmi a posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Vedci vychádzajú z presvedčenia, že sníva každý živočích so spánkovým cyklom, hoci dôvody, prečo sny vznikajú, zostávajú predmetom diskusie.
Kým sny sú prirodzenou súčasťou spánku, nočné mory sa pre človeka stávajú výrazne zaťažujúce. Podľa výskumníkov zažije priemerný človek jednu až dve desiatky nočných môr ročne. Príležitostne sa dajú pokladať za neškodné, no pri častejšom výskyte signalizujú problém. Aký?
Stále sa nevie, čo vlastne nočné mory znamenajú
„V skutočnosti nevieme, čo nočné mory sú,“ uviedol profesor Patrick Drew z Pensylvánskej štátnej univerzity. „Vieme, že sa objavujú počas fázy spánku REM a pravdepodobne súvisia s mozgovými obvodmi spojenými so strachom. No nikto presne nevie, čo sa počas nočnej mory odohráva,“ doplnil. Výskumníci veria, že pochopenie toho, ako vyzerá optimálny, zdravý stav mozgu či normálne snívanie, môže pomôcť pri lepšom odhaľovaní a liečbe porúch, kde sa spánok a sny narušujú – napríklad pri Alzheimerovej chorobe.
V experimente budú myši počas dvoch týždňov dostávať meflochín – liek proti malárii, ktorý sa dnes už nepoužíva pre závažné neurologické vedľajšie účinky. Práve tie, vrátane živých a znepokojujúcich snov, z neho robia vhodný nástroj na skúmanie nočných môr. Počas podávania lieku budú zvieratá dôkladne sledované, najmä z hľadiska správania a zmien v mozgu.
Jedným z kľúčových bodov výskumu je sledovanie veľkosti žiakov, keďže údaje o ich rozšírení pomáhajú identifikovať, v ktorej fáze spánku sa zviera nachádza – či ide o REM fázu, kde sa vyskytuje najživšie snívanie, alebo o non-REM fázu. Práve prebudenie počas REM fázy zvyšuje pravdepodobnosť, že si človek sny zapamätá, čo sa podľa vedcov dá považovať za dôležitý moment aj pri vysvetľovaní nočných môr.
Nočné mory pod drobnohľadom
Na zachytenie mozgových procesov si odborníci pomôžu modernými zobrazovacími technikami. Funkčná magnetická rezonancia (fMRI) odsleduje prietok krvi v mozgu, aby ukázala, ktoré oblasti sú aktívne počas spánku. Druhá metóda – záznam vápnikových signálov – umožní sledovať, kedy jednotlivé neuróny „vysielajú“ signály, čo pomôže presne identifikovať typy mozgových buniek zapojených do tvorby snov.
Výskumníci sa zamerajú aj na dva dôležité centrá mozgu. Prefrontálnu kôru, ktorá pomáha človeku regulovať emócie a správanie, a amygdalu, ktorá spracúva strach a ohrozenie. Ich vzájomná interakcia počas epizód nočných môr môže vedcom prezradiť, prečo sa u niektorých ľudí rozvinú úzkosti či PTSD, zatiaľ čo u iných nie.
Cieľom výskumu je vytvoriť špecifický model. Ten by mal podľa správania a mozgových vzorcov určiť, kedy sa môžu začať rozvíjať problémy spojené s nočnými morami. Vedci veria, že výsledky by mohli viesť k novým terapiám založeným na úprave spánku. Tie by pomohli ľuďom trpiacim úzkosťou či PTSD. Zlepšenie kvality snov a obmedzenie nočných môr by tak mohlo podporiť lepšie duševné zdravie.
