Väčšina ľudí by povedala, že úlohou slečny, ktorá sedí za infopultom v obchodnom centre, je vyzerať dobre a neumrieť od nudy, no opak je pravdou. Dôkazom je aj Dominika, ktorá robí na recepcii v bratislavskom obchodnom centre a ktorá sa s nami podelila o vtipné momenty z práce.
„Veľmi veľa ľudí sa pri tomto pultíku zastavuje s veľmi rôznorodými otázkami. Niekedy relevantnými, inokedy menej. A niekedy ani otázku nemajú, iba sa pristavia povedať vám, že ste krásna, a popriať pekný deň.
Vyhlasovanie stratených deti a vysvetlenie rukami-nohami talianskym dodávateľom, ktorí neovládajú žiaden cudzí jazyk, kadiaľ sa dostanú na zásobovanie, je už taká bežná súčasť dňa. Tá menej bežná je plná bizarných situácií, ktoré vedia človeka pobaviť, no niekedy sa vám pri tomto type práce s ľuďmi pozastaví rozum,“ začína Dominika.
Úraz kvôli rovnakej farbe steny a táckam vo foodcourte
„Prišiel raz pán a spustil také omáčky, že som vedela, že toto nebude úplne bežný zákazník. Každopádne, keď sa dostal konečne k veci, pochopila som, že mi opisoval nepríjemnosť, ktorá sa mu práve stala vo foodcourte. Údajne sú odkladacie boxy na tácky príliš podobnej farby ako stena nad tým a z tohto dôvodu sa v zhone, ako odkladal tácku, veľmi silno udrel do hlavy. Tu niekde skončilo jeho rozprávanie a nerozumela som, čo odo mňa chce, aby som spravila s touto informáciou.
Opýtala som sa ho teda, ako mám tieto informácie spracovať, a jeho reakcia na to bola len toľko, že mi to chcel oznámiť, nech to posuniem na vedenie a spravia s tým niečo (hádam, že myslel, že kvôli nemu premaľujeme polovicu budovy) a že nás ide udať. Ja som sa milo pobavila a povedala mu, nech si nabudúce dáva lepší pozor.
On sa na to veľmi urazil a pokračoval, že toto je vrchol a bude sa súdiť. Vzápätí začal vytáčať 158, na čo som mu povedala, nech dá hovor na reproduktor, lebo si to tiež rada vypočujem. Už som len postupne sledovala, ako sa s niekým háda na telefóne a pomaly, nahnevane a sklamane odchádza. Naozaj si nie som istá, ale mám taký veľmi silný pocit, že mu to na súd neprešlo,“ podelila sa Dominika o príbeh.
Dvere, ktoré neboli podľa predstáv
„Neskôr prišla jedna pani a s celkom drzým podtónom sa opýtala, prečo sú vchody do obchodného centra otvorené došikma (poznáte to: ľavými dverami vojdete do malej vstupnej chodbičky a pred vami je nápis: prosím použite vedľajšie dvere). Nuž, sama som nevedela, prečo to obchodné centra takto neprakticky robia, kým som tam nezačala pracovať.
Slušne som jej teda vysvetlila, že je to z toho dôvodu, aby nebol prievan, pretože ak je horšie počasie, tak cez tie dvere poriadne prefukuje. Pani ešte s agresívnejším tónom vyhlásila, že to je NELEGÁLNE, lebo tadiaľ musí cirkulovať vzduch (asi zabudla, že v dnešnej dobe sa používa nástroj zvaný klimatizácia). Na moju odpoveď, že takto fungujú snáď všetky obchodné centrá, reagovala len vetou: ,Maximálne tak v zimných mesiacoch, takže povedzte tým vašim šéfkovcom, že je to protizákonné, a ak s tým nič neurobia, tak vás udám.’”
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
