Keď sa človek na materskej dva roky rozpráva len s vlastným dieťaťom, prejsť zase na „dospelácky“ štýl komunikácie môže byť náročné. Tieto mamičky o tom niečo vedia. Na Instagrame sa podelili o svoje úsmevné výroky, ktoré vypotili, kým sa ich mozog stihol preinštalovať, a veríme, že v tom nie sú samy. Poďme si ich spoločne prečítať.
1. Keď bol syn ešte malý, išla som na rande s jedným chlapíkom a prechádzalo okolo nás nákladne auto. Poťahala som ho za rukáv a hovorím mu: „Aha, aký pekný nákladiačik.“
2. Pracujem ako svadobná asistentka a doma mám štyri malé deti. Bez srandy som dala ženíchovi ruku pod bradu a povedala mu, nech mi do nej vypľuje žuvačku. Na jeho pohľad asi nikdy nezabudnem.
3. Mala som cvičné jazdy s inštruktorom v autoškole. V tom čase bola dcéra ešte malá. Chcela som sa ho opýtať, čo mám robiť v prípade, že na mňa niekto bude trúbiť, a namiesto toho zo mňa vypadlo: „A čo urobím, keď niekto spraví tút-tút-tút?“
4. Telefonovala som so svojím šéfom. Predtým, ako som položila, som povedala: „Dávaj si pozor, ľúbim ťa.“ Reálne som uvažovala, či nedám radšej výpoveď.
5. Už je to nejaký ten piatok, čo som krpca nosila na rukách, ale doteraz sa kývam zo strany na stranu vždy, keď niekde dlhšie (rozumej dlhšie ako tri minúty) stojím.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
6. Raz som svojmu šéfovi povedala, že budem hneď späť, len musím „urobiť cik-cik“. Mám štyridsať rokov a pracujem vo firme, kde naozaj nemusím nikomu oznamovať, kedy a prečo opúšťam kanceláriu. Našťastie to zobral s humorom.
7. Popri vysokej som si privyrábala ako asistentka učiteľky na základnej škole. So spolužiakmi sme vypracovávali nejaké zadanie a ja som automaticky zadrela: „Nezabudni sa podpísať do horného pravého rohu. Pekne čitateľne, veľkými písanými písmenami.“
8. „Netreba niekomu cikať?“ hovorím mojim dospelým kamarátom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
