Preložiť pesničku do posunkového jazyka neznamená iba previesť slová do pohybov rúk. Umelecký tlmočník musí zachytiť aj emócie, metafory či energiu hudby v momentoch, keď spevák prestane spievať. Michal Hefty, riaditeľ OZ Myslím – centra kultúry Nepočujúcich, nám priblížil zákulisie tejto netradičnej práce a prezradil, čo všetko sa skrýva za tým, keď hudba dostane vizuálnu podobu.
Michal Hefty pôsobí tiež ako odborný asistent so zameraním na tlmočenie zo/do slovenského posunkového jazyka a umelecké tlmočenie v študijnom programe Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite.
Čo všetko musí umelecký tlmočník pri preklade piesne zachytiť? Tlmočíte predovšetkým význam textu, alebo sa snažíte preniesť aj emóciu, energiu, rytmus a atmosféru skladby?
Tlmočník v umeleckom posunkovaní pri preklade piesne by mal zachytiť predovšetkým celý význam a kontext textu. Nestačí však preniesť iba slová. Dôležité je vyjadriť aj emócie, energiu, rytmus a celkovú atmosféru skladby. Pri posunkovaní sa tlmočník snaží, aby jeho prejav prirodzene korešpondoval s hudbou a jej dynamikou, pričom využíva nielen posunky, ale aj mimiku, pohyby tela a priestor.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneCieľom je sprostredkovať nepočujúcemu divákovi čo najplnohodnotnejší umelecký zážitok a umožniť mu vnímať pieseň nielen po obsahovej, ale aj po emocionálnej a estetickej stránke, podobne ako ju prežíva počujúce publikum.
Ako si poradiť s rýmom, slovnými hračkami, slangom či aj vulgarizmami, ktoré nemusia mať v slovenskom posunkovom jazyku priamy ekvivalent? Čo v takých prípadoch rozhoduje o tom, aký posunok alebo spôsob vyjadrenia zvolíte?
Pri príprave prekladu piesní sa často stretávame so slovnými hračkami, slangom alebo vulgarizmami, ktoré nemajú v slovenskom posunkovom jazyku priamy ekvivalent. V takýchto prípadoch spolupracujeme s nepočujúcimi odborníkmi na umelecké tlmočenie a so supervízorom slovenského posunkového jazyka. Spoločne hľadáme také riešenia, ktoré čo najlepšie vystihnú význam, zámer a emóciu pôvodného textu.
Pri výbere posunkov nerozhoduje doslovný preklad, ale najmä zrozumiteľnosť pre nepočujúce publikum, kultúrny kontext a celkové vyznenie skladby. Cieľom je, aby nepočujúci diváci porozumeli obsahu piesne prirodzeným spôsobom a aby preklad zachoval umeleckú hodnotu a atmosféru originálu.
Čo sa deje pri metaforách alebo obrazných textoch? Keď spevák spieva napríklad o „zlomenom srdci“, prekladáte tento obraz doslovne, alebo hľadáte spôsob, ktorý bude v posunkovom jazyku fungovať prirodzene a zároveň zachová pôvodnú myšlienku?
Pri metaforách a obrazných textoch sa nesnažíme o doslovný preklad, ale hľadáme spôsob, ako zachovať ich význam a emóciu v slovenskom posunkovom jazyku. Veľkou výhodou posunkového jazyka je jeho vizuálnosť. Prostredníctvom posunkov, mimiky, pohybov tela a využívania priestoru dokážeme obrazne a zrozumiteľne vyjadriť aj abstraktné pojmy či metafory.
Ak spevák spieva napríklad o „zlomenom srdci“, nejde nám o doslovné zobrazenie slov, ale o sprostredkovanie pocitu smútku, straty, sklamania alebo bolesti, ktoré sa za touto metaforou skrývajú. Snažíme sa nájsť také vizuálne vyjadrenie, ktoré bude pre nepočujúcich divákov prirodzené, zrozumiteľné a zároveň zachová pôvodnú myšlienku aj umelecký zámer autora. Dôležité je, aby preklad priniesol divákom podobný zážitok, aký má počujúce publikum pri počúvaní piesne.
Ako náročné je tlmočiť časti skladby, v ktorých spevák vôbec nespieva a zaznieva iba hudba, inštrumentálna pasáž alebo výrazný beat? Ako vtedy sprostredkujete nepočujúcemu divákovi to, čo sa deje v hudbe?
Áno, tlmočenie častí skladby bez textu je často veľmi náročné. Počas inštrumentálnych pasáží alebo výrazných hudobných momentov nemáme k dispozícii slová, o ktoré by sme sa mohli oprieť, preto hľadáme spôsob, ako sprostredkovať hudobný zážitok vizuálnou formou.
Vychádzame z celkového obsahu a atmosféry piesne. Podľa toho improvizujeme a využívame pohyb tela, mimiku, rytmus a doplňujúce vizuálne prvky, ktoré pomáhajú vyjadriť charakter hudby. Ak sú v skladbe výrazné hudobné nástroje, môžeme ich znázorniť prostredníctvom posunkov, napríklad „gitara“, „bubny“, „klavír“ alebo „trúbka“. Tým nepočujúcim divákom približujeme, čo sa v hudbe práve deje.
Cieľom nie je iba pomenovať hudobné nástroje, ale vytvoriť vizuálny zážitok, ktorý čo najvernejšie prenesie energiu, dynamiku a atmosféru skladby. Nepočujúci diváci tak dokážu lepšie vnímať priebeh hudby aj v momentoch, keď v piesni nezaznieva žiadny text.
Pokračovanie článku na druhej strane
