S otázkami sme sa obrátili aj na súčasného rektora UKF prof. RNDr. Libora Vozára, CSc. Pýtali sme sa ho, ako vníma obavy študentov, či sa plánuje petíciou zaoberať a aké kroky môžu študenti očakávať.
Do času publikovania článku nám však svoje odpovede neposkytol. Kým študenti hovoria o probléme už tretí rok, odpovede zo strany vedenia podľa nich prichádzali skôr sporadicky. A v prípade súčasného rektora sme sa ich do uzávierky článku nedočkali ani my. Ak svoje stanovisko dodatočne zašle, článok budeme aktualizovať.
Už od 3. júla však povedie univerzitu nový rektor Dr. h. c. prof. RNDr. František Petrovič, PhD., MBA. Ten po svojom zvolení uviedol, že v spolupráci so študentskými zástupcami chce pripraviť „novú, transparentnú a spravodlivú metodiku prerozdeľovania ubytovacích kapacít na univerzitných internátoch“.
Práve v zmene vedenia dnes mnohí študenti vidia možno poslednú nádej, že téma, ktorú sa snažia otvárať už tri roky, sa konečne pohne z miesta.
Priemer 1,05, a predsa bez internátu. Výborná študentka skončila v izbe na byte s ďalšími dvoma spolubývajúcimi
Že nejde len o tabuľky a čísla, ukazuje príbeh študentky prvého ročníka magisterského štúdia učiteľstva slovenského jazyka a občianskej náuky. Internát získala iba počas prvých dvoch rokov bakalárskeho štúdia, a aj to až po odvolaní. Od tretieho ročníka si už musela nájsť iné riešenie.
Za aktuálny akademický rok jej vychádza priemer 1,05. Ani s takýmto výsledkom však podľa predbežných prepočtov nenaplnila minimálnu bodovú hranicu potrebnú na získanie miesta na internáte.
Ak by nemala možnosť bývať v zdieľanom byte, každodenné dochádzanie by znamenalo približne dve a pol hodiny jedným smerom. V praxi by tak musela vstávať okolo štvrtej ráno, ak rátame s dochádzkou na hodinu, ktorá začína o 7:30. „Dochádzať do školy dve a pol hodiny a potom ďalšie dve a pol hodiny domov by bolo náročné aj dva týždne. Nie však niekoľko rokov,“ opisuje.
Dnes býva v byte, kde spolu žije šesť študentiek. K dispozícii majú okrem obývačky, kuchyne a ďalšieho vybavenia bytu dve izby, pričom v každej bývajú tri dievčatá. Mesačne ju bývanie vyjde približne na 130 eur.
„Je to skôr núdzové riešenie. Nemáme podmienky na to, aby sme sa všetky naraz pohodlne učili alebo mali trochu súkromia. Sú však študenti, ktorí si nemôžu dovoliť ani to,“ dodáva.
Pri pohľade na ceny nájmov v Nitre pritom samostatná izba často stojí viac ako 200 eur mesačne. Debata o internátoch tak pre mnohých dávno nie je otázkou komfortu, ale toho, či si štúdium vôbec budú môcť dovoliť.
Bývalá študentka zo Srbska: „Keby som bola Slovenka zo Slovenska, bola by som nahnevaná.“
Zaujímavý pohľad ponúka bývalá študentka UKF pochádzajúca zo srbskej Vojvodiny. Sama patrila medzi zahraničných študentov, i keď sa národnostne radí k Slovákom s cudzokrajným pôvodom, no priznáva, že obavám slovenských študentov plne rozumie.
„Keby som bola Slovenka zo Slovenska, bola by som nahnevaná, keby som mala mať obavy, či dostanem internát,“ hovorí.
Zdôrazňuje však, že väčšina jej známych neprišla na Slovensko s predstavou lacného bývania či automatického miesta na internáte. Mnohí podľa nej prišli najmä pre štúdium a časť z nich si dokonca od začiatku hľadala bývanie v súkromí.
„Nikto z môjho okolia neprišiel s tým, že má internát vybavený. Chceli študovať a zostať na Slovensku. Poznala som dokonca viacerých, ktorí si radšej vybrali podnájom,“ spomína.
Aj podľa nej by sa pri prideľovaní miest nemali zohľadňovať len kilometre či známky. „Viac by sa malo pozerať na to, či študent chodí do školy, či si plní povinnosti alebo robí niečo navyše. Je to veľmi citlivá téma, pretože nikdy sa nedá vyhovieť všetkým,“ hovorí.
Počas magisterského štúdia pokračovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Práve tam ju prekvapilo, že prváci mali internát prakticky garantovaný, čo na UKF už aktuálne samozrejmosťou nie je. Podľa informácií od Jakuba Bodoríka majú prváci na UKF automaticky vyhradených 45 % ubytovacích kapacít.
Pri rozhodovaní o pridelenie internátu rozhoduje práve vzdialenosť z miesta trvalého bydliska do Nitry a minutáž na dochádzku spojmi. Ako však spomína sám Bodorík, počas minulého roka sa už stalo, že študentka zo Zvolena nedostala internát, pretože sa nezmestila do predmetných 45 % kapacity. A nie je sama.
„Ak mám byť úprimná, rozumiem tomu, že slovenskí študenti sú nahnevaní. Keby som bola na ich mieste, asi by som to cítila rovnako. Štát by sa mal v prvom rade postarať o svojich študentov,“ dodáva bývalá študentka UKF pochádzajúca z Vojvodiny.
Prvým cieľom je odložiť rozhodovanie. Potom príde boj o ďalší rok
Prvým cieľom petície je odloženie zasadnutia ubytovacej komisie, ktoré je naplánované už na 25. júna. Ak sa to nepodarí, iniciátori chcú pokračovať v snahe o zmenu smernice na ďalší akademický rok. Ak petícia prekročí hranicu tisíc podpisov, zo zákona vzniká povinnosť prerokovať ju so zástupcom petičného výboru.
Či sa pravidlá podarí zmeniť ešte pred prideľovaním internátov, ukážu najbližšie týždne. Jedno je však jasné už dnes. Kým jedni riešia skúšky, brigády či štátnice, druhí riešia ešte základnejšiu otázku – či budú mať od septembra vôbec kde bývať.
Petícia za spravodlivejšie prideľovanie internátov je aktuálne aktívna a v prípade záujmu ju môžeš podporiť na tomto odkaze.
A ak si sa s podobným problémom stretol aj na inej vysokej škole alebo v inom meste, určite nám napíš do komentárov alebo správ na sociálnych sieťach. Zaujíma nás, či ide o problém, ktorý sa netýka len Nitry, ale aj ďalších univerzitných miest na Slovensku.
