Dzive vychodňare. Ich nárečový slovník je asi najšpecifickejší zo všetkých, no občas mu majú problém porozumieť ľudia z iných kútov Slovenska. No pokiaľ si rodák z východu, no vyjadruješ sa striktne spisovne alebo si už opustil tento kút Slovenska a „gadžovanie“ ti trošku chýba, tak čítanie nasledujúcich „srdcových“ vetičiek ti určite vyčarí úsmev na tvári!
Zozbierali sme pre teba výrazy, ktoré sa používajú na východe Slovenska a možno si sa s nimi stretol, no neporozumel si im. Upozorňujeme, že ide predovšetkým o frázy vyskytujúce sa v zemplínskom nárečí a taktiež, že sa z neho nechceme v článku vysmievať.
„Ci pana!“
„Ach, bože!“
Týmto slovným spojením môžeme vyjadriť obdiv, úľavu, povzdych, nadšenie, jednoducho čokoľvek. Veľmi obľúbená a frekventovaná fráza na „divokom“ Zemplíne.
„Merkuj, bo še zdzigaš“
„Dávaj si pozor, lebo spadneš.“
Upozornenie niekedy zahŕňa aj nevyslovené prianie, aby sa tak stalo a ten druhý sa mohol na tebe schuti zasmiať.
„Dziga ci?/Peče ci?“
„Je*e ti?/Šibe ti? “
„Dziga ci“ je tá najoriginálnejšia východniarska alternatíva známeho vulgarizmu. „Peče ci“ môže pochádzať z výrazu „Pripeká ti“, „Čo si pripečený“, ale to sa v dnešnej dobe už tak často nepoužíva ako nárečový ekvivalent.
„Kup sebe dajaku fajnu ošču a dobre ci budze.“
„Kúp si nejakú chutnú sladkosť/keksík a budeš sa cítiť dobre.“
„No ľeň še namasci, nabrizgaj na sebe toten magľajz, bo načisto krasna veckaľ budzeš.“
„No len sa namaľuj, natrep na seba ten make-up, určite potom budeš vyzerať pekne.“
„Poprataj chyžu“
„Poupratuj izbu.“
„Popac tam, jaka čarňava idze!“
„Pozri sa tam, prichádza búrka.“
„Idzem het.“
„Odchádzam.“
„Daj dole toten firhang, pytam ce.“
„Daj dole tú záclonu, prosím ťa.“
„Zaš ši spity jak ľečka“.
„Opäť si opitý.“
Výraz ako lečka v doslovnom preklade znamená „ako cestovina“. Tento druh sa dáva do polievok, väčšinou zeleninovej, fazuľovej a rosolu (kyslá polievka z kapustovej šťavy).
„Lačny mi jak kuň, daj mi prekusiť dačoho, buc taka dobra.“
„Som hladný ako kôň, daj mi niečo na prehryznutie, prosím ťa.“
Šrac a čaja
Frajer a frajerka
Slovo „šrac“ sa využíva hlavne v Košiciach a v okolí. Tomuto slovíčku nerozumejú mnohí z iných kútov východného Slovenska.
„Co ci peče/dziga už načisto?“
„Čo ti šibe už úplne?“
„Ta co še zaš ci neľubi?“
„Čo sa ti znovu nepáči?“
„Bridko vonkaj.“
„Vonku je škaredé počasie.“
„Neznam ci kazac.“
„Neviem ti povedať.“
Veľmi využívaná vetička pokiaľ fakt neviete, čo máte na to povedať alebo sa vám skutočne nechce hovoriť.
„Balamuta/Chorota s tobu.“
„Ťažko je s tebou.“
Slovíčko chorota znamená vo voľnom preklade choroba. Čiže môžeme to preložiť ako „Je to s tebou choré“, v zmysle „Je to s tebou náročné.“
„Dzejdzeš“/“Dze še zberaš?“
„Kde ideš? Kam sa chystáš?“
„Davaj het.“
„Ponáhľaj sa.“
Východniari sú známi svojím temperamentom, takže táto veta je medzi tamojšími pomerne frekventovaná.
„Nehutor/nehuč šaľeniny, pytam ce.“
„Nehovor/nehuč hlúposti, prosím ťa.“
Zvykne sa používať v prípade, keď dotyčný preháňa.
„Ic spac.“
„Choď spať.“
Výzva, návrh, usmernenie, pri matkách s malými deťmi zbožné želanie.
„Nevydumuj.“
„Nevymýšľaj.“
„Chceš po pysku“?
„Chceš po papuli?“
„Vytrim, dze še ciskaš?“
„Vydrž, kde sa tlačíš?“
„Merkuj, dze patriš do marii?!!“
„Dávaj pozor, kde sa pozeráš?!!“
„Veckaj ci povim, vytrim dakus, ne?“
„Neskôr ti poviem, vydrž chvíľu, nie?“
Findža, cukerlik, kenderica, drabinka, chustka/chustočka, obysce, chyža
Šálka, cukrík, kukurica, rebrík, šatka, domov/bývanie, dom
Rizky, homuľky/holubky, bandurky, hičkoše, dziňanka
Rezne, plnená kapusta, zemiaky, halušky, tekvicová polievka
Choľem, ta, das, zos
Slovíčko „ta“ vyjadruje časticu neurčeného významu. Das a choľem znamená cca, asi, približne, od oka.
„Neznam ci kazac a ani še mi o tym nechce rozdumovac.“
„Neviem ti povedať a ani sa mi o tom nechce rozmýšľať“
Rošni!
Keď si si doteraz myslel, že neexistuje rozkazovací spôsob utvorený od slova rásť, bol si na omyle. Východniari si s tým pekne poradili.
„Ta ty načisto šalena.“
„Tak ty si úplný blázon.“
Neznamená to, že sme u dotyčného našli príznaky nejakej duševnej choroby, resp. nemusí to znamenať práve to. Šalena, šaleny, sa používa v tomto nárečí pomerne často a chceme tým naznačiť, že niekto je crazy, bláznivý, je s ním sranda a robí sprostosti.
„Pac, ta toten vyžira už jak dočista umarty.“
„Pozri, on vyzerá už úplne ako mŕtvy…“
„Ja nepyskata, bo co pravda, ne hrich!“
„Ja nie som drzá, pretože čo je pravda, nie je hriech povedať.“
„Trebalo by.“
„Bolo potrebné. Bolo treba.“
Výraz utvorený od slovesa „trebať“… Ak si ešte o takom nepočul, tak to znamená, že si ešte nebol na východnom Slovensku.
„Uľej mi jednoho, ne?“
„Nalej mi jedného, nie?“
Obľúbená veta všetkých „východoslovákov.“ No všetkých úplne nie, ale tých, čo sebe radi dajú do nosa, áno. S touto, pre východ Slovenska typickou činnosťou sa spájajú aj vety : „Naľej bo vypito. Vypi bo naľato.“
Ta teľo, keľo ty požereš…
„Tak toľko, koľko ty poješ…“
Netaktné naznačenie od našej polovičky, kamarátky alebo rodinného príslušníka, že priveľa konzumuješ.
„Čula ši o tym? Hutorela ci/kazala si?“
„Počula si o tom? Rozprávala ti/ Povedala ti?“
Klebetné babičky používajú tieto čarovné vetičky vo svojom repertoári veľmi často.
„Pivo bez paľenky ta to vyrucene peneži!“
„Pivo bez pálenky sú vyhodené peniaze.“
„Pobočkaj me./ Poľub me.“
„Pobozkaj ma./Pomojkaj ma.“
Nešaľ še a žvitko poc!
„Neblázni sa a pohni si!“
Kým še ty zdohadaš pujsť nakarmic, ta aj segiňata kury podechnu!
„Kým sa ty rozhodneš ísť nakŕmiť, tak aj chúďatká sliepky pomrú.“
Mac, ocec, stryk, baba,dzedo, šestra, švekra, ujco
„Mama, otec, strýko, stará mama, starý otec, sestra, svokra, ujo“
A nakoniec ešte jednu „pamätnú“, ktorej význam je určite všetkým jasný.
„Viťaz pije od radojsci, poraženi od žaľu, vichodňar od rana!“
