Vyhladovaný, ustráchaný, zlomený. Presne taký bol 15-ročný Timothy Ferguson v čase svojej smrti a presne taký bol aj počas zdanlivo nekonečných mesiacov, ktoré jej predchádzali. Keď jeho matke, 44-ročnej Shande Vander Ark, na súdnom pojednávaní ukázali fotografie toho, čo nebohému chlapcovi spôsobila, okamžite sa sklonila pod stôl a začala vracať.

Tieto zábery zachytávali ohavnosti také kruté, neľudské a odporné, že aj samotnému sudcovi dochádzali slová. Zakázal, aby boli fotografie jeho zohaveného tela sprístupnené verejnosti, a postaral sa, aby toto nebolo to, podľa čoho si bude svet Timothyho Fergusona pamätať. To bolo to jediné, čo v tej fáze mohol pre mladého autistického chlapca urobiť. Na čokoľvek iné bolo už príliš neskoro.

Komplikované rodinné vzťahy

Stabilné rodinné zázemie je to posledné, čím by sa mladý Timothy mohol chváliť. Manželstvo jeho rodičov pomerne rýchlo skrachovalo a po rozvode bol spolu so starším bratom Paulom zverený do výhradnej starostlivosti svojho otca Erica. Ten rozhodne nebol ukážkovým otcom, v porovnaní s jeho matkou bolo však otcovo vyčíňanie len slabým odvarom.

Jeho brat Paul, ktorý, ako sa dozvieme neskôr, tiež nie je žiaden svätuškár, počas výsluchu uviedol, že ho mal otec biť opaskom či inak fyzicky trestať. Neustále chlapcom prízvukoval, že ich mama odišla, lebo ani jedného z nich neľúbila. Eric údajne Paula nútil ťahať dve roboty súčasne a nárokoval si polovicu jeho zarobených peňazí ako kompenzáciu za strechu nad hlavou.

Vyhrážal sa mu, že ak nebude domov nosiť peniaze, v osemnástke mu pobalí saky-paky a vykopne ho na ulicu. Presne to sa aj stalo. V roku 2020 tak Paul opätovne kontaktoval svoju matku Shandu, ktorá ho ochotne prichýlila u seba doma v Michigane. O rok neskôr jeho šľapaje nasledoval aj Timothy, pričom v tom čase nemal ani poňatia, že sa vrhá hlavou napred do jamy levovej. Ako by aj mohol. Bol predsa len dieťa, navyše na autistickom spektre.