Niektorí ľudia radi opravujú iných. Oblečú si svoje pedantské nohavice a uistia sa, že vieš, ako veľmi sa mýliš. O to väčšie blaho pociťujú, keď všetci vedia, že majú pravdu. V každej miestnosti sa takmer vždy nájde taký, ktorý túži po tom, aby bol vnímaný ako ten najbystrejší. Chce, aby ostatní zalapali po dychu nad jeho vynikajúcou inteligenciou alebo rokmi získanými vedomosťami.
O čo ide?
Cunninghamov zákon dnes vidieť najmä v online svete. Na sociálnych sieťach, v diskusiách, na rušných fórach je vysoká pravdepodobnosť, že ťa veľmi rýchlo niekto opraví, keď napíšeš chybnú informáciu.
Tento zákon hovorí, že „najlepší spôsob, ako získať správnu odpoveď na internete, je nepoložiť otázku, ale uverejniť nesprávnu odpoveď.“
Dá sa to využiť
Eskamotér Sherlock Holmes taktiež využíva túto techniku na získanie informácií. Vie, že ľudia neradi hovoria veci, na ktoré sa pýta, ale radi protirečia. Ak chce konkrétnu informáciu, nepýta sa rovno na ňu. Radšej povie nezmysel alebo položí otázku, ktorá obsahuje nepravdu. Veľmi rýchlo ho spoludiskutér opraví. Všeobecnú ľudskú predispozíciu opravovať chyby radšej ako odpovedať na otázku môžeš využiť na získanie informácií alebo aspoň prinútiť ľudí hovoriť.
Poďme to vyskúšať
Keď na FB vidíš otázku hľadajúcu odpoveď, najskôr ju ignoruješ. Scrolluješ ďalej. Ale keď vidíš otázku, na ktorú dal niekto nesprávnu odpoveď, alebo rovno v príspevku je nepravdivá informácia, máš potrebu sa zapojiť do diskusie a uviesť veci na pravú mieru.
Takže, ak chceš poznať hlavné príčiny ruskej ofenzívy na Ukrajinu, choď na historické alebo podobné fórum a napíš: „Prebiehajúcu ruskú inváziu si spôsobili nenásytní Ukrajinci.“ Pohodlne sa usaď, schmatni popcorn a počkaj, kým priletia nahnevané, no pravdepodobne korektné opravy.
Nával dopamínu a samoľúbosť, ktorá prichádza s tým, že sa oponent cíti hlúpo, je silnejším motivátorom ako úprimná odpoveď na otázku.
Face to face
Oprobuj Cunninghamov zákon v práci. Namiesto toho, že sa kolegu na niečo opýtaš, len predstieraj znalosť nesprávnej skutočnosti. Pravdepodobne neznesie, aby chybné vyhlásenie zostalo neopravené. Tým, že ťa uvedie na pravú mieru, ti dodá informácie, ktoré by ti možno len tak nevenoval. Nechcelo by sa mu.
Sokratovský trolling
Sokrates miloval a využíval dialóg. Zastával názor, že učiť sa dá predovšetkým diskusiou. Namiesto toho, aby žiakom vykladal učivo, sadol si s nimi do krčmy a o problematike diskutovali. Aby podnietil ich záujem a prinútil zapojiť sa, vyslovil nesprávne tvrdenie a nechal ich predbiehať sa v argumentovaní, prečo sa mýli.
Alebo hlboko mylné tvrdenie oponenta neopravil, ironicky s ním súhlasil a podporoval ho, aby svoju teóriu prehlboval. Potom položil zdanlivo neškodnú otázku, ktorou spochybnil jeho pozíciu. Cieľom akiste nebolo zahanbiť ho, ale prinútiť premýšľať nad tým, prečo sa vo svojom tvrdení pletie.
Internetový trolling
Cunninghamov zákon často využívajú online trollovia. Pod falošnými profilmi vypisujú hlúposti a robia zo seba dezolátov. Ich motiváciou je sledovať internetových krikľúňov, ako sa predbiehajú dokázať, že sú múdrejší ako on. Preto je dnes ťažké identifikovať, či ide o trolling, alebo je ten človek skutočne taký hlúpy.
Keď najbližšie uvidíš nesprávnu odpoveď alebo otázku obťažkanú chybnými údajmi, zamysli sa nad týmto zákonom skôr, ako budeš mať potrebu niekoho opraviť erudovanou a bleskovou odpoveďou.
Brandoliniho zákon
Apropo, v súvislosti s témou existuje ďalší zákon, ktorý tvrdí, že množstvo energie potrebnej na vyvrátenie klamstva je väčšie, než na jeho výrobu.
