„Mám toho teraz strašne veľa“
Ďalšia klasika, ktorá má veľkú výhodu. Nedá sa ľahko spochybniť. Každý predsa môže mať veľa. Veľa práce, veľa povinností, veľa chaosu v hlave. A tak sa z tejto vety stala univerzálna vstupenka von zo všetkého, čo si človek nechce odsedieť, odkomunikovať alebo odtancovať. Najzaujímavejšie na tom je, že veľa ľudí ju používa aj vtedy, keď objektívne nemá viac než zvyčajne. Len jednoducho nechce míňať zvyšok energie na niečo, čo ho neláka.
„Asi na mňa niečo lezie“
Toto je veľmi elegantný únikový manéver. Nie si ešte chorý, takže technicky neklameš úplne natvrdo. Zároveň však vytvoríš dostatočne nepríjemný dojem na to, aby si druhá strana sama povedala, že radšej zostaň doma. Je to výhovorka, ktorá pracuje s prevenciou, náznakom a jemným biologickým tlakom.
Navyše má jednu veľkú výhodu. Nikto nechce riskovať, že na akciu prídeš ako potenciálny zdroj bacilov. Preto sa táto veta prijíma s väčším rešpektom než obyčajné „nechce sa mi“.
„Musím ráno skoro vstávať“
Veľmi praktická výhovorka, najmä pri večerných plánoch. Pravda býva rôzna. Niekedy človek naozaj vstáva skoro. Niekedy by síce mohol ísť spať neskôr, no jednoducho nechce obetovať pokojný večer a pohodlie svojej postele kvôli programu, na ktorý sa neteší.
Na týchto vetách je zaujímavé to, že väčšinou nevznikajú z klamstva pre zábavu. Vznikajú zo snahy zostať slušný, nespôsobiť konflikt a neniesť ten malý nepríjemný pocit, že si niekoho sklamal. Sú to obranné mechanizmy ľudí, ktorí by najradšej povedali jednoduché nie, no stále v sebe cítia potrebu vysvetľovať, ospravedlňovať a zjemňovať.
A práve preto ich pozná skoro každý. Lebo skoro každý už niekedy sedel doma, pozeral na správu, nechcel nikam ísť a v hlave skladal vetu, ktorá bude znieť dostatočne milo, dostatočne presvedčivo a zároveň nechá priestor na to, aby ho druhá strana nepovažovala za asociála.
