Ruggero Deodato – Cannibal Holocaust
Cannibal Holocaust z roku 1980 je dodnes pokladaný za jeden z najkontroverznejších filmov všetkých čias. Prečo? Film zobrazuje partiu dokumentárnych tvorcov, čo objavia stratené zábery neznámej skupiny ďalších tvorcov, čo vyrazili do džungle a stretli sa tam s domorodými kanibalmi. Samozrejme, ako si už vieš predstaviť, všetko sa tam končí katastrofálne. Film teda priamočiaro zobrazuje násilie na zvieratách. Mnohí si dodnes myslia, že vraždy ľudí sú taktiež skutočné. Tesne po premiére filmu sa režisér Ruggero Deodato ocitol v cele polície.
Film v istom spôsobe taktiež. Otvorené a realistické násilie, brutalita, znásilňovanie, kanibalizmus. Všetci si mysleli, že je to skutočné. Samotnému režisérovi nepomáhalo ani to, že film využíval techniku found footage, čiže film pôsobil ešte realistickejšie.
Film nemohol byť premietaný v 50 krajinách sveta. Režisér musel vystúpiť na súde a vysvetliť, ako dosiahol taký realistický efekt brutálnych scén. Na tvorcov sa taktiež valili obvinenia z rasizmu a hlavne toho, že pre film zabíjali skutočné zvieratá. Tomuto sa jednoducho nemohli vyhnúť.
Napriek týmto nešťastiam sa režisér Deodato naďalej aktívne zapájal do tvorby a zapísal sa do dejín kinematografie ako ten režisér, ktorý prekročil normu asi najviac. Ľudia i kritici ho dlho nenávideli, no eventuálne sa zlosť utíšila. Jeho kariéra si už ale nikdy nezískala takú pozornosť ako predtým.
Werner Herzog – Fitzcarraldo
Akí by to boli filmoví režiséri, keby nemali svojich obľúbených hercov? S režisérom Wernerom Herzogom to je ale trošku komplikované. Jeho obľúbeným hercom bol totižto Klaus Kinski, o ktorom sme ti na EMEFKA nedávno priniesli článok. Kinski je dodnes považovaný za jedného z tých kontroverznejších hercov a Herzog je zas obdivovaný za to, že s ním vedel spolupracovať.
Krik, vyhrážky, hádky, nadávky sa neustále objavovali tam, kde bol Kinski. Asi najvýraznejšia spolupráca týchto dvoch čudákov sa odohrala v roku 1982 pri filme Fitzcarraldo. Akoby nebolo dosť to, že na pľaci je Kinski, čo každú chvíľu môže vybuchnúť a zmeniť natáčanie na horúce peklo, Herzog sa musel zapodievať útokmi domorodcov a nebezpečím divokej amazonskej džungle.
Film taktiež využíval komparz domorodcov, ktorí vo filme hrali vlastne samých seba. V jednom bode sa domorodci obrátili na Herzoga a poprosili ho, či by nemohli Kinského uniesť do džungle a zabiť ho tam. Až taká extrémna bola celá situácia okolo Kinského a jeho hnevlivých momentov.
Okrem toho ale produkcia musela zápasiť s útokmi divokých domorodcov, hmyzu, pádmi vrtuľníkov, v džungli stratenými ľuďmi, nedostatkom jedla, nedostatkom času, úmrtiami komparzistov a ďalších členov štábu a hlavne s veľkolepou loďou. Tú sa, aby toho nebolo málo, Herzog rozhodol za pomoci domorodcov vytiahnuť na kopec uprostred rieky a prehodiť ju na druhú stranu kopca, vďaka čomu by skrátili svoju cestu naprieč Amazonkou.
Šialenstvo. Herzog sa v neskorších fázach svojej kariéry vyjadril, že už nikdy niečo podobné nebude skúšať, pretože si vážne myslel, že zomrie a bude mať na starosti smrť aj ďalších ľudí.
Martin Scorcese – The Last Temptation of Christ
Áno, filmoví režiséri boli aj pod paľbou viery. Martin Scorcese, legendárny filmový režisér zodpovedný za hity ako Vlk z Wall Street alebo Taxikár a Shutter Island, natočil v roku 1988 asi jeho najprovokatívnejší film The Last Temptation of Christ. Film rozpráva príbeh Ježiša Krista, ktorý zápasí s pokušením. Netradične poňatý film s hercom Willemom Dafoeom v hlavnej úlohe vyvolal viac než dosť kontroverzie. Je zázrak, že Scorcese natáča ešte aj dnes.
Na film sa vykonávali teroristické útoky, protestovalo sa a zároveň boli Scorcesemu posielané vyhrážky, ktoré ohrozovali jeho život. Pár rokov po vydaní filmu musel so sebou všade nosiť ochranku. Film je dodnes nemožné premietať na Filipínach a v Singapure. Na počiatku jeho existencie v kinematografii sa ale nemohol premietať v omnoho, omnoho viac krajinách. Dnes je už film pokladaný za klasiku a Scorcese je aj vďaka tomuto počinu považovaný za majstra kinematografie.
