Pred pár dňami sme zverejnili článok o tom, ako kedysi vyzerali zimy na Slovensku, aké výzvy so sebou mrazivé počasie prinášalo a ako sa s nimi naši predkovia vyrovnávali. Bolo to náročné, avšak najťažšou skúškou pre mnohých bola najstudenšia zima v histórii meraní na území Slovenska.
Výnimočné mrazy prišli do Európy na začiatku roka 1929 a dňa 11. februára bola na Slovensku nameraná najnižšia teplota vôbec. Svedkovia tvrdili, že vtáky vtedy zomierali počas letu a vyliata voda zamŕzala pred dopadom na zem.
Extrémne mrazy zasiahli Európu
Práca Najtuhšia zima 20. storočia na Slovensku (Faško, Matejovič, Pecho) vysvetľuje, ako vo februári 1929 nastalo prudké a veľmi výrazné ochladenie v Európe. Išlo o pomerne prekvapivý jav – 20. roky 20. storočia mali prevažne mierne zimy, čomu sa nevymykal ani december 1928 a január 1929.
Príčinou mrazivej pohromy z februára 1929 bola masívna tlaková výš, ktorá vznikla nad Bieloruskom a následne sa spojila s ešte väčšou tlakovou výšou, ktorej centrum bolo na Sibíri. Táto masa studeného vzduchu v jednom momente pokrývala enormné územie od Čukotky až po Nemecko, od severného pólu po Indiu.
Tlaková výš z východu priniesla studený vzduch, ktorý ani teplá tlaková níž, formujúca sa v tom čase nad Stredozemným morom, nedokázala naplno skrotiť. Po 10. februári sa v Európe prejavili extrémne mrazy. Zamŕzalo more a lode boli uväznené v prístavoch.
V Benátkach zamrzli ikonické vodné kanály. Najstudenšia zima minulého storočia sa postarala o to, že na mnohých miestach boli dopravné služby mimo prevádzky a o život prišlo veľa ľudí.
Schytalo to aj Československo
Samozrejme, extrémne mrazy neobišli ani územie vtedajšieho Československa. Nízke teploty a kopy snehu paralyzovali štát a spoločnosť. Obyvatelia sa tak v mysli vrátili pár rokov do minulosti a zaspomínali si na obdobie nedostatku a kríz, ktoré so sebou priniesla veľká vojna.
Sneh ochromil cesty aj železnice, v školách boli vyhlásené prázdniny, pretože skromné piecky nedokázali vykúriť priestory. Na uhlie sa čakalo v dlhých radoch a vodovodné potrubia praskali. Zomierali ľudia aj zvieratá. Obrovské straty hlásili poľnohospodári, ktorí prišli odhadom až o polovicu ovocných stromov.
Snehová pokrývka sa na mnohých miestach udržala nepretržite niekoľko týždňov a ešte aj v marci teploty klesali pod -30 °C. Samozrejme, najstudenšia zima storočia sa postarala aj o to, že zamrzli mnohé rieky, vrátane Dunaja.
Najnižšiu teplotu v Československu namerali v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), kde bolo -42,2 °C. Dňa 11. februára 1929 slovenské meteorologické stanice zaznamenali nasledovné teploty: Košice – letisko -25,1 °C, Banská Štiavnica -26,6 °C, Bratislava – výskumné ústavy -27,2 °C, Nitra -33 °C, Zvolen -38 °C. Dokonca aj v Hurbanove, ktoré je považované za najteplejšie miesto na Slovensku, bola nameraná teplota -35 °C.
V tento deň padol aj absolútny teplotný rekord najnižšej nameranej teploty v histórii meraní na Slovensku, keď stanica Vígľaš – Pstruša namerala -41 °C.
Najnižšia nameraná teplota v histórii Slovenska
O tejto (dá sa povedať až desivej) udalosti sa dochovali početné svedectvá od obyvateľov obce. Hovorí sa, že rieka Slatina zamrzla až po dno, stromy popraskali a z oblohy padali mŕtve vtáky. Keď si človek odpľul, jeho sliny zamrzli pred dopadom na zem.
„Môj otec spomínal, že v roku 1929 furmani nemohli s koňmi von, lebo im na studenom vzduchu okamžite zamŕzali nozdry. Mohli sa zadusiť,“ opísal časť lokálnej histórie dlhoročný starosta Vígľaša Pavol Výboh.
Teplotný rekord z 11. februára 1929 zaznamenal miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý niekoľko rokov veľmi spoľahlivo robil odpočty na hydrologickej stanici Vígľaš – Pstruša, zriadenej v roku 1883. Takto opísal extrémne počasie a jeho dopad na človeka a krajinu:
„Zasnežená krajina s trblietajúcimi sa hviezdami pri svitaní, pod nohami vŕzgajúci sneh. Po otvorení dvierok na meteorologickej búdke padne zrak na tzv. suchý teplomer, udávajúci aktuálnu teplotu –38 °C. No a liehový minimálny teplomer ukazuje hodnotu –41 °C, na ktorú onej noci poklesla teplota vzduchu. Oči slzia, dych sa zasekáva, ruky krehnú a on vidí a do výkazu zaznamenáva údaj, ktorý ešte žiadny meteorologický pozorovateľ na Slovensku v 20. storočí nezaregistroval.“
Památník v obci Vígľaš, místní části Pstruša připomíná rekordní mráz naměřený #VTentoDen roku 1929. Hodnoty z teploměru na lesnické meteostanici zapisoval učitel Ján Porsch. Podle pamětníků praskaly stromy i kolejnice, koním přimrzaly pysky, k zemi padali mrtví ptáci. #OTD pic.twitter.com/iiiWF7PqTs
— Slovenština pro Čechy 🇸🇰🇨🇿 (@sk4cz) February 11, 2021
Na mieste, kde bola nameraná najnižšia teplota v histórii meraní na Slovensku, je dnes osadená pamätná tabuľa, ktorá pripomína túto výnimočnú udalosť.
