Ešte predtým, než som sa rozhodla napísať tento článok, som si povedala, že skúsim malé zmeny. Cestou do práce som vymenila nekonečné playlisty na Spotify za rozčítanú knihu poézie alebo sa len tak pozerám z okna a vnímam okolie. Nerobím to zatiaľ každý deň, nie som v tom dokonalá a stále som len na začiatku, ale tie chvíle ticha sú pre mňa neoceniteľné.
Ak sa nevieš vzdať predstavy, že sa ulicami pohybuješ so slúchadlami na ušiach, skús aspoň zmeniť žáner. Pusti si niečo pokojnejšie – v týchto krásnych slnečných dňoch nadobudneš s jemnou hudbou v ušiach úplne iný vibe. Celé mesto zrazu vyzerá ako scéna z dobrého filmu.
Dnes ráno som si napríklad namiesto telky dopriala raňajky na balkóne. Jasné, neodolala som a urobila som si z toho peknú storku, ale pridala som ju s originálnym zvukom. Len ja, ranný vzduch, spev vtákov a cinkanie lyžičky o šálku. A aj auto poštárky, ktoré akurát vtedy prichádzalo na parkovisko. Nemala som skrátka potrebu niečo predstierať. Alebo sa niekam ponáhľať.
Moje tipy, ako sa „vrátiť k sebe“
Ak hľadáš spôsoby, ako do tejto estetiky vhupnúť hlbšie, tu je pár vecí, ktoré som sama vyskúšala a úprimne ma prekvapili:
- Listy z minulosti (Future Me) – Cez túto platformu si môžeš napísať list svojmu budúcemu ja. Ja som bola pri čítaní vlastných listov úprimne v šoku, ako som v čase písania o sebe premýšľala. Zatiaľ mi prišlo len pár listov (písala som si ich s lehotou 1 roka), ale mám tam odložené aj také, ktoré mi prídu o 2 či dokonca 5 rokov. To bude sila, keď si ich raz nájdem v mailovej schránke…
- Zápisníky s otázkami na telo – Skvelou pomôckou sú reflektujúce denníky ako Hlbina moja každodenná alebo Tam a späť. Mala som oba a doslova ťa prinútia ponoriť sa do seba a odpovedať si na veci, nad ktorými bežne nepremýšľaš.
- Ranný prúd myšlienok – Možno poznáš knihu The Artist’s Way (Cesta umelca). Je to taký kurz sebaobjavovania, ktorý nie je len pre umelcov, ale podľa mňa úplne pre každého. Hlavným bodom je písať si každé ráno, skôr než pozrieš do telefónu alebo začneš robiť čokoľvek iné, 3 strany textu čistou asociačnou metódou – proste píšeš, čo ti napadne, bez rozmýšľania. Skúšala som to a je to neskutočný „mentálny detox“.
Nemeň svoj život zo dňa na deň. Skús len občas vedome „prepnúť“ a vrátiť sa k sebe. Uvidíš, že tie malé omrvinky pokoja sa časom spoja do niečoho oveľa hlbšieho.
Prečo to potrebuješ urobiť aj ty?
Pretože si zaslúžiš spomaliť. Poetcore ťa učí, že aj varenie kávy môže byť estetický zážitok a že tvoj domov by mal rozprávať tvoj príbeh, nie kopírovať katalóg.
Skús si dnes večer namiesto Netflixu zapáliť sviečku, pustiť si tichý jazz a len tak byť. Uvidíš, že tvoja duša ti poďakuje. Koniec koncov, tvoj život je tá najkrajšia báseň, akú kedy napíšeš – tak nech má tie správne metafory a poriadnu dávku pokoja.
Tak čo, ideš si už oddnes „zestetizovať“ svoj svet?
