Dojedanie vianočného šalátu v teplákoch
Tento sviatok by mal pevné miesto na prelome decembra a januára, konkrétne v dňoch, keď už nikto nevie, aký je vlastne deň v týždni. Hlavnou náplňou tohto dňa je absolútna kapitulácia pred akoukoľvek produktivitou. Jediným povoleným outfitom sú vyťahané domáce tepláky a tvojou jedinou aktivitou je presun medzi gaučom a chladničkou.
Ústrednou postavou dňa je zemiakový šalát, ktorý po troch dňoch v chlade konečne „prešiel“ a chutí najlepšie z celých sviatkov. Tento deň by oficiálne legalizoval ničnerobenie, pozeranie rozprávok, ktoré si videl tridsaťkrát, a konzumáciu koláčov na raňajky, obed aj večeru.
Deň takzvaného „Ja som to hovoril“
Slováci sú národom expertov na všetko – od hokeja cez politiku až po predpoveď počasia a opravu miešačky. Nie je preto väčšieho zadosťučinenia, ako keď sa tvoja skeptická predpoveď do bodky naplní a ty môžeš pred rodinou či kolegami vyrieknuť túto magickú vetu. Je to chvíľa absolútnej intelektuálnej nadvlády.
Počas tohto sviatku by mal každý občan právo na minútu slávy, keď by ti ostatní museli uznať tvoju pravdu bez zbytočného papuľovania. V debatách by sa namiesto argumentov používalo len uznanlivé pokývanie hlavou. Bol by to deň, keď slovenské ego dosiahne svoj ročný vrchol.
Vytiahnutie posledného zemiaku z domácej úrody
Pre každého správneho chatára, chalupára alebo dedinčana je zber úrody vyvrcholením celoročného úsilia. Keď sa po hodinách ohýbania chrbta nad brázdou konečne vytiahne zo zeme posledný zemiak, nastáva čas na zaslúžený oddych. Je to moment, keď sa pre teba končí drina a začína hrdosť na to, že „máš svoje a vieš, čo ješ“.
Tento sviatok by bol oslavou slovenskej spätosti s pôdou a tradíciou samovýživy. Oslavoval by sa s rukami špinavými od hliny, zapálením vatry na strnisku a pečením čerstvých zemiakov v popole. Susedia by si cez plot porovnávali veľkosť tohtoročných kúskov a svorne by nadávali na mandelinky.
Prvý úspešný hubársky úlovok
Slováci sú vášniví hubári a táto aktivita má v sebe prvky národného športu aj tajnej špionáže. Deň, keď z lesa neodídeš s prázdnym košíkom, ale s hrdou nádielkou dubákov či kuriatok, sa okamžite stáva pamätným. Radosť z nálezu je o to väčšia, ak si miesto vyfúkol inému hubárovi, ktorého auto stálo na kraji lesa.
V tento deň by sa oslavoval rešpekt k prírode a tichý lov. Ľudia by na sociálne siete vešali fotky svojich úlovkov s rozmazaným pozadím, aby si náhodou neprezradil svoje tajné miesta. Večer by celá krajina voňala po hubovej praženici a sušených hríboch na vianočnú kapustnicu.
Koniec letných horúčav a príchod prvého dažďa
Po týždňoch, keď teploty neklesajú pod tridsať stupňov, betón v mestách sála teplo aj v noci a trávniky pripomínajú saharskú púšť, prichádza on. Prvý studený front sprevádzaný hustým, vytrvalým dažďom a vôňou ozónu. Ten moment, keď môžeš konečne otvoriť okná dokorán a do bytu vpustiť vzduch, ktorý sa dá dýchať, je čistým vykúpením.
Tento sviatok by sa oslavoval hromadným stiahnutím žalúzií a vypnutím hlučných ventilátorov. S úľavou by si si obliekal dlhé nohavice, varil horúci čaj a s pôžitkom sledoval kvapky bubnujúce na parapet. Bol by to deň kolektívneho vydýchnutia a oslavy prírody, ktorá nám opäť raz vrátila prijateľné životné podmienky.
