Ten pocit pozná takmer každý. Pípnutie správy z banky ohlási príchod dlho očakávanej výplaty. Človek má na chvíľu pocit finančnej slobody, no stačí pár dní a nadšenie vystrieda krutá realita pohľadu na zostatok. Podľa štatistík sa priemerná slovenská mzda v priebehu prvých piatich dní doslova „vyparí“. Kam však tieto peniaze odchádzajú a prečo má slovenský zamestnanec pocit, že len „prelieva“ cifry z jedného účtu na druhý?
Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku sa momentálne pohybuje na úrovni okolo 1 620 eur v hrubom. Po odpočítaní daní a odvodov zostáva zamestnancovi v čistom približne 1 227 eur (pri uplatnení nezdaniteľnej časti a bez daňového bonusu na deti). Táto suma vyzerá na papieri relatívne slušne, kým do hry nevstúpi neúprosný kalendár inkás a trvalých príkazov.
Väčšina Slovákov má nastavené platby tak, aby odišli ihneď po výplate. Práve preto sú prvé dni po „výplatnom termíne“ najkritickejšie. Je to obdobie, keď sa z virtuálneho boháča stáva človek kalkulujúci, či mu do konca mesiaca vyjde na kávu v meste.
1. deň: Daň za strechu nad hlavou (40 % mzdy)
Prvý úder prichádza okamžite. Bývanie je najväčšou položkou v rozpočte každého Slováka. Či už ide o splátku hypotéky, komerčný nájom alebo platby do fondu opráv a za energie, táto položka zhltne v priemere 450 až 550 eur, ak človek nebýva sám.
S nárastom úrokových sadzieb pri hypotékach v posledných rokoch sa tento tlak ešte zvýšil. Mnohí mladí ľudia v krajských mestách odovzdajú za bývanie dokonca viac ako polovicu svojho čistého príjmu. Akonáhle odíde platba banke alebo prenajímateľovi, psychologická hranica tisíc eur na účte sa nenávratne prelomí.
2. deň: Inkaso, poistky a neviditeľní požierači (15 % mzdy)
Druhý deň patrí „službám“. Mobilní operátori, internet, Netflix, poistky za auto či životné poistenie. Sú to drobné položky, ktoré jednotlivo nevyzerajú hrozivo, no v súčte vytvoria dieru vo výške približne 150 eur.
Slováci sú národom „poistencov“. Radi sa istíme proti všetkému, no paradoxne nám potom nezostáva na tvorbu reálnej finančnej rezervy. K tomu pripočítajme poplatky za materskú školu, obedy pre školákov alebo krúžky. Do konca druhého dňa je z pôvodnej výplaty preč už viac ako 600 eur.
3. deň: Veľký nákup a doplnenie zásob (15 % mzdy)
Tretí deň po výplate sa zvyčajne nesie v znamení „veľkého nákupu“. Po týždni vyjedania zásob z mrazničky pred výplatou smerujú kroky Slovákov do supermarketov. Nákupný vozík plný základných potravín, drogérie a čistiacich prostriedkov dnes pri súčasných cenách bez problémov odľahčí peňaženku o 100 až 150 eur.
Inflácia v oblasti potravín zasiahla Slovensko mimoriadne tvrdo. Aj keď sa tempo rastu cien trošičku spomalilo, cenová hladina zostala vysoko. Po tomto dni už zostatok na účte začína svietiť oranžovou farbou.
4. deň: Mobilita a dlhy (15 % mzdy)
Štvrtý deň je dňom „tankovania“. Ak dochádzaš do práce autom, plná nádrž ťa vyjde na 70 až 90 eur. Tí, ktorí využívajú MHD, si kupujú mesačné predplatné lístky. Okrem toho sa v tomto čase často uhrádzajú splátky za spotrebné úvery alebo nákupy na splátky (telefóny, práčky, elektronika).
Slováci patria medzi najzadlženejších obyvateľov strednej Európy v pomere k príjmom, čo sa prejavuje práve v tejto fáze mesiaca, keď odchádza ďalších 100 eur.
5. deň: Malá radosť a „finančný kŕč“ (5 % mzdy)
Piaty deň je psychologickým zlomom. Človek má za sebou náročný pracovný týždeň a chce sa odmeniť. Večera vonku, lístok do kina alebo nové tričko stoja okolo 40 – 50 eur. V tomto momente sa však stane niečo fascinujúce: zamestnanec si uvedomí, že z jeho 1 150 eur mu po zaplatení všetkých povinností a základných potrieb zostalo na účte približne 150 až 200 eur.
A tieto peniaze majú vydržať ďalších 25 dní.
Kam zmizlo sporenie?
Najväčším problémom slovenskej reality je fakt, že položka „investovanie“ alebo „sporenie“ sa v tomto päťdňovom kolotoči takmer nenachádza. Väčšina ľudí sporí z toho, čo zostane na konci mesiaca. Problém je, že na konci mesiaca nezostáva nič.
Odborníci na financie radia otočiť poradie: najskôr zaplatiť sebe (investovať) a až potom platiť účty. Realita slovenských peňaženiek však ukazuje, že po zaplatení štátu, banke, operátorovi a nákupe potravín už často nie je z čoho „zaplatiť sebe“.
Týchto prvých päť dní po výplate nie je len o číslach, je to o finančnom strese, ktorý ovplyvňuje kvalitu života. Priemerná mzda na Slovensku síce rastie, no životné náklady ju stíhajú s tesným náskokom.
