Ľudia majú rôzne sny. Jeden z mojich najväčších bol asi trocha zvláštny. Už naozaj dlho som túžila po „nirváne“, ktorú môže človek zažiť pri čítaní knihy v aute. Neviem, prečo som to doposiaľ neurobila. Jedným z významných faktorov môže byť aj to, že čakať na búrku v roku 2026 môže tak trochu pripomínať čakanie na Godota. Človek verí, že raz príde, no netuší, kedy.
Keď sa tak tento týždeň konečne stalo, obloha sa zatiahla a svet nadobudol farby postapokalyptického filmu, chopila som sa svojej šance. Uvedomila som si, že mám všetko potrebné. Mám auto, mám búrku, mám rozčítanú knihu a dokonca mám aj dostatok slobodnej vôle na splnenie si svojho „sna“.
Svoju búrkovú púť som započala v McDrive, kde som si vzala svoje obľúbené Americano a zaparkovala som na bezpečnom mieste s dokonalým výhľadom na priľahlé pole. Kvapky dažďa bubnujúce na moje auto, v ktorom sa rozliehala vôňa čerstvej kávy a tancujúce blesky v pozadí spôsobili, že kniha veľmi skoro poputovala na sedadlo spolujazdca a ja som sa zapozerala do dažďa, bleskov a dramatickej oblohy.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePo chvíli som si uvedomila niečo veľmi zvláštne. Už dlhé mesiace som sa necítila viac pokojne, ako práve v tej chvíli. Ako však môže jav plný hluku, chaosu, nepredvídateľných zábleskov a obrovskej energie pôsobiť tak katarzne? Po príchode domov mi to nedalo. Ako človek, ktorý miluje vedu, som začala pátrať po vedeckom fundamente tohto zaujímavého javu. Na moje prekvapenie sa ukázalo, že ide o reálnu vec, ktorej vedecké vysvetlenie sa skladá z viacerých zaujímavých mechanizmov.
Zvuky prírody sú liekom pre dušu
Ak povieme, že zvuk dažďa je upokojujúci, nejde len o subjektívny pocit. Vedci totiž už dlhé roky skúmajú, aký vplyv majú na človeka zvuky prírody.
Ak hovoríme konkrétne o daždi, jeho zvuk by sme mohli definovať ako pomerne rovnomerný, opakujúci sa a predvídateľný. A presne toto sú prívlastky, ktoré môžeme priradiť aj tzv. bielemu šumu. Z akustického hľadiska síce nejde o identické zvuky, avšak ako pri daždi, tak aj pri bielom šume dostáva mozog veľmi stabilné zvukové vnemy, a nemusí tak neustále reagovať na každý jeden drobný ruch v okolí.
To však nie je ani zďaleka všetko. Spomenúť musíme napríklad jednu štúdiu, ktorá sa venovala schopnosti človeka zotaviť sa zo stresu. Jednotlivých účastníkov najprv vystavili psychicky náročnej úlohe, a následne im púšťali rôzne zvuky. Dokázalo sa pritom, že prirodzené zvuky prírody boli spojené s rýchlejším zotavením sa nervového systému z predchádzajúcej stresovej reakcie.
K podobnému záveru dospela aj rozsiahla analýza publikovaná v časopise PNAS. V nej spojili výskumníci prírodné zvuky s priaznivými zdravotnými výsledkami, s pozitívnejšími emóciami a dokonca aj s nižšou mierou stresu či podráždenia.
Čo je však mimoriadne zaujímavé, je to, že najvýznamnejší účinok na zdravie a pozitívne emócie mali zo všetkých zvukov prírody konkrétne zvuky vody.
Búrka ťa vytiahne z vlastnej hlavy
Keď pozoruješ búrku, venuješ jej plnú pozornosť. Je nereálne, aby si vtedy premýšľal nad tým, či sa tvoj profesijný život uberá správnym smerom alebo prečo sa niekto, koho máš posledné dni až podozrivo plnú hlavu, stále neozval.
A presne v tom spočíva čaro búrky. Pri jej pozorovaní zamestnávaš takmer všetky zmysly. Sleduješ dramatickú oblohu, ktorá hrá všetkými odtieňmi šedej. Čakáš na ďalší blesk. Podvedome počítaš sekundy, ktoré uplynú medzi bleskom a hromom a navyše sa pritom nadychuješ neopakovateľnej vône, ktorej sa nič nevyrovná. Tvoje zmysly sú plne zamestnané, a to bez toho, aby si práve riešil nejakú komplikovanú úlohu alebo prijímal dôležité rozhodnutie. A presne v tomto bode prichádza na scénu teória obnovy pozornosti.
Táto teória hovorí o tom, že príroda dokáže našu pozornosť zaujať absolútne nenúteným spôsobom. Našu pozornosť pri jej pozorovaní nemusíme vedome kontrolovať, a práve vďaka tomu si môže unavená časť nášho mozgu aspoň na chvíľu „vydýchnuť“. Pre tento jav sa zvykne používať aj termín soft fascination. Ten vysvetľuje, že podobne katarzný stav ako pri búrke môžeš zažiť napr. aj pri pozorovaní hladiny jazera, padajúcich listov počas jesene a pod.
Necháme sa strhnúť pocitom úžasu
Pokiaľ si bežný smrteľník, s najväčšou pravdepodobnosťou si nikdy nepočul o ničom takom ako odborný prehľad výskumov úžasu. Tento výskum však skutočne existuje, a vedci počas neho skúmali pocit, ktorý nás vyvoláva stretnutie s niečím veľkým, mocným, krásnym alebo niečím, čo jednoducho presahuje naše bežné chápanie sveta.
Vedci v rámci tohto výskumu spozorovali, že práve úžas (avšak pozor, len ten pozitívny) je emóciou, ktorá prispieva k duševnému aj telesnému zdraviu. Úžas sa dokonca spája s lepšou náladou, s pocitom pozitívneho prepojenia s okolím a s menším sústredením sa na vlastné starosti.
Táto teória dáva v súvislosti s búrkou obrovský zmysel. Keď oblohu pretne blesk a o niekoľko sekúnd sa ozve hrom, ľudské problémy pôsobia aspoň na pár minút o čosi menšie. Neznamená to, že vedci dokázali špeciálny liečivý účinok bleskov. Je však pravdepodobné, že mohutná búrka dokáže vyvolať presne ten typ úžasu, ktorý nás na chvíľu vytrhne zo všedného dňa.
Divoká príroda vonku, bezpečie vo vnútri
Dôležitou súčasťou tohto zážitku, ktorú nesmieme opomenúť, je kontrast. Vonku sa totiž odohráva niečo nebezpečné, chaotické a nekontrolovateľné, zatiaľ čo ty to pokojne pozoruješ z pohodlia svojho domova alebo auta.
Búrka tak ponúka silnú stimuláciu bez potreby čeliť priamemu nebezpečenstvu. Tento pocit môže vzdialene pripomínať sledovanie hororu z pohodlia gauča. Aj pri tejto aktivite človek zažíva napätie a vzrušenie, no zároveň vie, že sa nachádza v bezpečnom priestore.
V závere je dôležité spomenúť aj psychologický proces asociácie. Ak si raz búrky spojíš s ich euforickým pozorovaním či s dekou, filmom a nejakým horúcim nápojom, mozog si ľahko vytvorí asociáciu medzi daždivým počasím a pohodovým odpočinkom.
Po istom čase tak stačí začuť zvuk kvapiek na parapete okna, a telo akoby dostalo správu, že môže spomaliť. To môže vysvetľovať aj fakt, prečo sa mnohým ľuďom pri daždi lepšie spí, číta, píše či čokoľvek tvorí. Nie je za tým iba samotný zvuk, ale celý balík naučených pocitov, spomienok či rituálov. Nehovoriac o tom, že búrka nám poskytuje akýsi spoločensky prijateľný dôvod zostať doma.
Splnený malý sen s prekvapivo silným účinkom
Z čítania si s kávou v aute sa tak napokon nestal iba príjemný estetický zážitok. Vzišla z toho chvíľa, počas ktorej som aspoň na chvíľu nemusela premýšľať nad ničím iným než nad tým, kde sa objaví ďalší blesk a kedy sa ozve hrom.
Veda zatiaľ nepozná jednu jednoduchú, univerzálnu odpoveď na to, prečo niektorí ľudia búrky tak milujú. Pozná však hneď viacero mechanizmov, ktoré do seba zapadajú až prekvapivo dobre.
Možno teda nie je zvláštne, že sa človek uprostred hlučnej búrky cíti pokojnejšie než počas tichého bežného dňa. Niekedy totiž potrebujeme, aby bol svet na chvíľu hlučnejší než naše vlastné myšlienky.
